Od Adama: ako sa z popierača holokaustu stal ešte väčší popierač holokaustu

Nedávno som bol na srbsko-maďarskej hranici, keď sa mi ozval redaktor RTVS. Vraj čo hovorím na široko zdieľané a komentované video s popieračom holokaustu. Nechápal som. Po chvíľke mi „doplo“, že ide asi o video so študentom Adamom z Bardejova.

Rozpamätal som sa, že ten bol už dávnejšie, v novembri 2017, spoločne s inými miestnymi študentmi hosťom diskusie občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko, ktorú som moderoval – v tamojšej synagóge.

Čo sa stalo

Diskusia trvala dve hodiny, jej celý záznam vyhotovený Danielom Klembarom bol a naďalej je bez väčšieho povšimnutia (a agresívnych reakcií) takmer rok a štvrť na stránke .týždňa. Prečo teraz tá hystéria? – opýtal som sa sám seba.

Netrvalo dlho a ozvala sa mi Eva Mosnáková, 90-ročná pani preživšia holokaust, ktorá venuje svoj čas a energiu tomu, že obetavo chodí (nielen) s našou iniciatívou diskutovať o holokauste, fašizme a neonacizme po celom Slovensku. Takisto bola z „kauzy Adam“ zmätená, bola dokonca jedným z hostí onej diskusie a dobre sa na ňu aj na Adama pamätá.

Stalo sa to, že ďalší hosť našej bardejovskej diskusie, Pavel Sibyla, vtedy riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, dnes politik Progresívneho Slovenska, zavesil na svoju facebookovú stránku (PS PS) kratší zostrih diskusie. Adam tam vystupuje v interakcii s nami. Kto si celý záznam diskusie pozrie, pochopí, že sme na neho neútočili ani sme sa mu neposmievali. Naopak, chceli sme sa úprimne pokúsiť pochopiť, čo ho vedie k takým hrozným postojom a názorom. A keď sa mu spolužiačky začali chichotať, napomenul som ich. Nie pre jemnocitnosť voči popieračovi holokaustu, pre elementárnu slušnosť.

Pavel Sibyla krátky zostrih diskusie uverejnil bez toho, aby nám to ako iniciatíve Zabudnuté Slovensko dal vedieť. V poriadku, mrzí nás to, no ani v najmenšom jeho dobrý úmysel nespochybňujem. Urobil tak v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Mrzelo nás aj to, že to dal na stránku, ktorá má v názve politickú stranu. Nejde o to, či mi je blízke Progresívne Slovensko. Dôležité je, že Zabudnuté Slovensko nie je a nechce byť prepojené so žiadnou stranou.

Všetko sa dá pochopiť, ak je dobrá vôľa, čo bolo obľúbené vyjadrenie môjho obľúbeného režiséra Ingmara Bergmana.

Rozumiem aj tomu, že Pavel Sibyla chcel videjkom, ktoré medzičasom šíril aj Refresher a informovali o ňom ako o facebookovej udalosti Hospodárske noviny a iné médiá, pričom v priebehu 30 hodín ho videlo 175-tisíc ľudí, poukázať na vážne deficity nášho vzdelávacieho systému. Keďže tu máme takýchto Adamov a Lívie.

Každá nadávka mu dodala energiu

Tu je však veľký problém. Udialo sa to, čo zvykneme nazývať neželané dôsledky ušľachtilých činov. Adamovi, o ktorého vývoji názorov od novembra 2017 doteraz nič nevedel ani Sibyla, ani my, časť divákov na Facebooku v reakcii na video nadávala, boli vulgárni až agresívni. Druhá časť ho podporovala. Nemusíte byť psychológ, aby ste si vedeli zodpovedať otázku, čo to s Adamom urobilo.

Tretiu možnosť, tú želanú, že si chlapec konečne vstúpil do seba a povedal si: uf, ale som sa s tým názorom na holokaust mýlil, mea culpa, mea maxima culpa, môžeme rovno vynechať.

Ostali iba dve predvídateľné možnosti. Prvá: Adama a jeho blízkych sa to hejtovanie na Facebooku ľudsky dotklo, pocítili poníženie a majú strach o svoje zdravie či život. Druhá: Adama to ešte viac utvrdilo, že je hrdina, ktorý sa nebojí pekne od pľúc povedať, čo si myslí o holokauste. Obidve možnosti sú pre nás ako Zabudnuté Slovensko neprijateľné.

Stalo sa najmä to druhé, nemenej poľutovaniahodné. Adam Buzinkay (uviedol svoje celé meno) zverejnil na YouTube svoje „obývačkové video“ ako reakciu na zostrih, ktorý medzičasom Sibyla odstránil, pretože ho miera hejtovania študenta zaskočila. Adam číta z papiera deväť napísaných bodov. Nepochybujte o tom, že nielen ĽSNS či „pán Magát“, ale aj celá antisystémová scéna v ňom objavila ďalšieho hrdinu. Holokaust ako systematické vraždenie na rasovom základe naďalej odmieta.

Mrazia najmä Adamove slová: „Každá nadávka mi dodala energiu.“

Áno, toto presne je utvrdenie v názoroch. Dobre zamýšľané krátke Sibylovo video na Facebooku, ktorý je ako mediálny priestor z definície hysterický, skratkovitý a povrchný, dosiahlo opak zamýšľaného. Z popierača sa stal ešte väčší popierač. Pretože má pocit, že je s takýmto, pre rozumných ľudí neakceptovateľným postojom medzi svojimi slávny a uznávaný.

Ak sa teraz pýtate, či mám nejaký recept, tak naďalej ho vidím v trpezlivej osobnej diskusii s mladými.  Z očí do očí, tvrdo, no bez urážok a ponižovania, bez skratiek, zato s kontextom a kvalitnými argumentmi. Viem, výsledok je aj tak neistý. No inej cesty, obávam sa, niet.