K Matici slovenskej a Jozefovi Rydlovi
Historický odbor Matice slovenskej udelil cenu pomenovanú po jednom z najväčších slovenských historikov falošnému profesorovi.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Autor je vysokoškolský učiteľ, PF UK
Rozhlas a televízia Slovenska svojím prešľapom s propagovaním Jozefa Tisa pri príprave relácie Najväčší Slovák obnažila náš vzťah k dejinám. Kauza pochybne získaného titulu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nás zase vháňa do trasoviska ľahkovážneho udeľovania a nadobúdania akademických titulov. Tieto prípady sa podobajú na kauzy Jozefa Rydla, údajného profesora, ktorému Historický odbor Matice slovenskej (HO MS) na konci minulého roka priznal Cenu Daniela Rapanta.
Od rozhodnutia HO MS sa dištancovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského, na ktorej profesor Daniel Rapant dlhý čas pôsobil, a rovnako aj Slovenská historická spoločnosť, ktorej bol Rapant prvým predsedom. Deliace čiary medzi historikmi však idú čiastočne naprieč jednotlivými inštitúciami. Uvádzaciu reč na matičnej akcii viedol profesor Martin Homza z Filozofickej fakulty UK. Tej, ktorá sa proti akcii ohradila.
Je veľa dôvodov, prečo toľkých historikov dvihlo toto rozhodnutie zo stoličiek. Rydlov osobný život, tvorba a politické aktivity sú spojené nádoby. Snažil sa vystupovať ako významný exilový historik, emigrant a pedagóg. Neúspešne sa pokúšal pôsobiť pedagogicky aj na Univerzite Komenského. Rydlov život mimo Slovenska zhrnula vo svojom článku slovenská emigrantka vo Švajčiarsku Irena Brežná. Článok s názvom Kariéra hochštaplera (Die Karriere eines Hochstaplers), neskôr publikovaný i v slovenskom preklade v knihe Postrehy emigrantky, sa dočkal aj súdnej dohry.
