Denník N

Zoológ: Repkové pole je v podstate púšť, akurát je žlté a niečo na ňom rastie

Tomáš Jůnek. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Tomáš Jůnek. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Čím viac pôvodných druhov budeme mať zastúpených v ekosystéme, tým lepšie. Ale vracať sa k srstnatým nosorožcom alebo mamutom nemá zmysel, vraví český zoológ.

Vlky urobia omnoho menej škôd než srnčia a vysoká zver, ktorá je ich lovnou. O opätovnom zavedení, teda reintrodukcii, o návrate a vymieraní živočíšnych druhov, monokulturizácii krajiny a o tom, ako každý človek môže pomôcť dosiahnuť čo najširšiu biodiverzitu, sa český Deník N rozprával so zoológom Tomášom Jůnkom, ktorý sa už dvadsať rokov zaoberá ekosystémami a etológiou zvierat.

Medzi najviditeľnejšie druhy, ktoré sa podarilo opätovne zaviesť alebo sa samy vrátili, patrí rys, vlk, zubor, divé kone alebo pratury. Aké ďalšie druhy sa za posledné obdobie podarilo vrátiť do českej prírody?

V osemdesiatych rokoch sa vysádzali orly morské. Po revolúcii zasa bobry v Litovelskom Pomoraví. Stále sa vysádzajú lososie plôdiky. Existuje reintrodukčný program pre orly skalné a zoologická záhrada v Hlubokej nad Vltavou sa snaží o návrat sovy dlhochvostej na Šumavu. O praturoch však nehovorme. To totiž nie je pôvodný druh, ale spätne vyšľachtená krava, ktorá len ako pratur vyzerá. Je to rovnaké, ako keby som ja namaľoval Monu Lisu – aj tak to Mona Lisa nebude.

To som netušila. Ktoré zvieratá sa vrátili samy?

Bez väčších ľudských zásahov sa vrátil do prírody krkavec. Prispôsobil sa fungovaniu človeka v krajine a posledných 20 – 30 rokov sledujeme, že sa začína stávať opäť bežným zvieraťom. Postupne sa vracajú vlky. Nie sú to však tie karpatské, ktoré žijú na Slovensku, ale stredoeurópska nížinná populácia, ktorá k nám preniká z nemeckej Lužice. Na rozdiel od karpatských vlkov nepotrebujú hlboké lesy, vysoké hory a odľahlé údolia. Prispôsobili sa pohybu v

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie