Čo si počať s láskou k národu
Deti svetla a deti tmy sa od seba líšia ako deň a noc, ale spája ich jeden spoločný omyl – premýšľajú čierno-bielo.
Keď som sa pred pätnástimi rokmi na Harvarde zapisoval na predmet Religion, Nationalism and Peace (Náboženstvo, nacionalizmus a mier), tušil som, že napriek niektorým optimistickým predpovediam tu s nami fenomén nacionalizmu zostane aj v 21. storočí. Pohľad (nielen) na súčasné Spojené štáty americké, Európu či Slovensko toto tušenie potvrdzuje.
Nacionalizmus znamená pre rôznych ľudí rôzne veci. V tomto texte ho definujeme zdanlivo jednoducho – ako lásku k národu. Forma (aj) tejto lásky môže byť zdravá alebo zhubná. Ak svoj národ milujeme správnym spôsobom, výsledkom bude zodpovedné vlastenectvo; ak nesprávnym, výsledkom bude deštruktívna ideológia a z nej vyplývajúca politika.
Niektorí zastávajú názor, že samotný koncept lásky k národu treba odmietnuť. Nerozlišujú medzi národným egocentrizmom a oddaným vlastenectvom – existuje pre nich len jedna správna cesta. Na jej konci sa nachádza svet bez hraníc, v ktorom bude ľudstvo konečne môcť naplniť víziu Kantovho večného mieru.
Deti svetla a deti tmy
Podobne ako pri migračnej kríze, aj v
