Ako Macron s Merkelovou obnovujú Franskú ríšu (a overenie ďalších výrokov Harabina)
Harabin umne mieša reálne fakty a odborné výrazy s polopravdami a nesúvisiacimi domnienkami, takže treba byť naozaj v strehu, aby ste odhalili, nakoľko a kde sa od pravdy vzďaľuje.
V plnej sále bratislavského KC Dunaj to počas utorkovej prezidentskej debaty týždenníka Trend vrie. Publikum je emotívne, tlieska svojim favoritom a občas píska, keď je nespokojné.
Pískanie či nespokojné bučanie sa ozývajú najčastejšie pri Štefanovi Harabinovi. Sudca Najvyššieho súdu a prezidentský kandidát zrejme rátal s tým, že v bratislavskom KC Dunaj mu ľudia nebudú drukovať. No aj tak sa snažil presadiť.
Bral si slovo aj mimo vyhradeného času, kládol otázky protikandidátom, strhával na seba pozornosť. „Ani sa nenadychujte, pán Harabin, nedávam vám slovo,“ upozornila ho v jednej chvíli moderátorka.
Navyše, jeho publiku, teda napríklad čitateľom Hlavných správ, nespokojnosť publika na debate podajú ako netoleranciu k inému názoru.
Harabinove preferencie (podľa Focusu by ho za prezidenta volilo 12 percent ľudí) robia z bývalého ministra prekvapivého favorita a vyniesli mu účasť v sledovaných prezidentských debatách. Len v týchto dňoch sa objavil, alebo sa ešte objaví, na TA3 a v Markíze, v debate Trendu a aj v spoločnej diskusii portálu Euractiv a Denníka N.
Spolu s webom Demagog.sk sme sa pozreli na to, o čom Harabin v debatách rozpráva – ako často hovorí pravdu aj ako často zavádza. Čo sme zistili? V prvom rade
