Denník N

Ako Matica v 19. storočí budovala slovenskú elitu

Centrála Matice slovenskej. Foto N - Tomáš Benedikovič
Centrála Matice slovenskej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Problémy dnešného Slovenska majú korene aj v slabých a zlyhávajúcich elitách. Slovenskí historici skúmajú, ako tieto elity vznikali a fungovali v minulosti.

Autor je historik, pracuje v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici

Druhá polovica „dlhého“ 19. storočia priniesla Uhorsku značný civilizačný pokrok. Bolo to obdobie zásadných modernizačných zmien, vzniku nových spoločenských vrstiev, zamestnaneckých štruktúr a elít. Dochádzalo k zmene životného štýlu jednotlivých vrstiev spoločnosti, ktoré sa aktívne zúčastňovali na verejnom i spolkovom živote. Dopyt po ňom odzrkadľuje nárast počtu spolkov: v roku 1862 ich bolo v Uhorsku 579 a v roku 1878 už 3 995.

Z celej plejády spolkov má v slovenskom národnom príbehu výnimočné postavenie ten, ktorý vznikol v roku 1863 pod názvom Slovenská Matica. Napriek tomu, že jeho dejiny už vyšli vo viacerých spracovaniach, verejnosť presnejšie nepozná sociálnu a konfesionálnu štruktúru a regionálne rozloženie jeho členstva, ani osobnosti, ktoré sa aktívne i pasívne podieľali na jeho rozvoji a činnosti (viac v internetovom časopise Forum historiae, v tematickom čísle Elity na Slovensku v 19. a 20. storočí). Menej známe sú aj stratégie spolku na vytváranie novej generácie národoveckej elity.

Členovia za účasť v Slovenskej Matici platili členský príspevok, ktorý spolu s rôznymi darmi tvoril finančný kapitál spolku. Už na prvom valnom zhromaždení predseda prípravného výboru Ján Francisci konštatoval, že matica získala vo forme úpisu kapitál vo výške 83 901 zlatých a 95 grajciarov. Podarilo sa ho vyzbierať aj vďaka eufórii, ktorá v národoveckých kruhoch zavládla po oznámení úradného potvrdenia stanov.

Pred vedením nového spolku stála dôležitá otázka: ako využiť nazbierané financie v prospech národného hnutia?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie