Denník N

Šéfka ústavu, ktorý testuje žiakov: Tretina piatakov v chudobných regiónoch v testovaní len tipovala

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Učitelia podvádzajú pri maturitách, lebo k nim pustili aj žiakov, ktorí na to nemajú. Pri testovaniach piatakov či deviatakov sa to nedeje, hovorí riaditeľka štátneho Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Piataci z chudobných rodín skončili v Testovaní 5 veľmi zle. Z matematiky vedia asi tretinu z toho, čo deti z bežných rodín. Prečo školy nevedia vzdelávať chudobné deti a aká budúcnosť ich čaká, hovorí riaditeľka štátneho Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Keď sa narodí dieťa do chudobnej rodiny v okrese Gelnica, ktorý mal najhoršie výsledky v testovaní piatakov, dokáže mu škola a štát pomôcť vymaniť sa z chudoby?

Je to skôr o náhode alebo šťastí. Pravdepodobnosť, že sa mladý človek z nepodnetného prostredia, ktorý má dlhodobo nezamestnaných rodičov, vymaní z chudoby, je určite výrazne menšia v Gelnici, než keby sa narodil v Bratislave či v centre Košíc. Ale môže sa to stať, napríklad, ak natrafí na učiteľa, ktorý mu veľmi pomôže, alebo ho bude vedieť nadchnúť pre učenie, alebo ak bude mať priateľov, ktorí mu ukážu dobrý príklad.

Takže je to skôr o náhode ako o tom, že by škola systematicky tomuto žiakovi pomáhala?

Žiaľ, je to tak.

Minulý týždeň ste zverejnili výsledky testovania piatakov. Podľa nich piataci zo sociálne znevýhodneného prostredia vedia z matematiky zhruba tretinu z toho, čo priemer. Čo ste si povedali, keď ste videli takýto výsledok?

Mne je z takýchto čísiel vždy nesmierne smutno. Potvrdzujú sa pri každom testovaní bez ohľadu na to, či sú národné alebo medzinárodné. Ešte horšie je, že sa nám s tým nedarí nič robiť, práve naopak, rozdiel medzi bežnými deťmi a tými zo sociálne znevýhodneného prostredia sa stále zväčšuje. Prepad skupiny žiakov z chudobných rodín je veľmi výrazný, dokonca najvýraznejší zo všetkých krajín OECD a Európskej únie.

Takže vedia najmenej v OECD?

Áno, a vedia najmenej aj v porovnaní s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia v rámci krajín OECD, pričom trendy ukazujú, že sa to zhoršuje. To je najtragickejšie. A pritom v meraniach na 1. stupni základných škôl, či už národných, alebo medzinárodných, netestujeme žiakov zo špeciálnych tried a škôl. Hovoríme len o deťoch, ktoré sú v bežných školách. Ako by vyzerali výsledky, ak by sme testovali aj ich rovesníkov zo špeciálnych škôl? Aj oni majú právo uchádzať sa o prácu a očakávame, že raz, keď vyrastú, tak sa budú chcieť zamestnať.

V testovaniach iných krajín sú?

Nie, nie sú na prvom stupni. Ale v iných krajinách nie je taká veľká segregácia ako u nás. Neposielajú tak často, a tak veľa detí do špeciálnych tried a škôl. V iných krajinách často navštevujú bežné školy. Fínsko, napríklad, vôbec neoddeľuje žiakov. My máme takto zlé výsledky, aj keď slabšie deti vo veľmi veľkej miere posielame do špeciálnych škôl. Nemôžeme sa teda vyhovárať, že za tieto výsledky môžu len rómske deti, lebo tie často smerujú do špeciálnych škôl. Hovoríme o chudobných deťoch, ktoré pochádzajú z 80 percent okresov Slovenska

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie