Začiatok a koniec priateľstva Roberta Fica a Štefana Harabina (ukážka z knihy Harabin)
Ich vzťah bol v počiatkoch veľmi vrúcny. Navzájom sa obdivovali. Premiér si svojho exministra na čele Najvyššieho súdu bránil, ale len do chvíle, kým mu ako prezidentskému kandidátovi nezačal škodiť.
Text je súčasťou knihy Harabin,
ktorú napísali Veronika Prušová a Marián Leško
Vzťah medzi Štefanom Harabinom a Robertom Ficom má dlhú históriu. Ešte ako člen Strany demokratickej ľavice a potom zakladateľ Smeru Fico obhajoval Harabina v jeho sporoch s ministrami Jánom Čarnogurským a Danielom Lipšicom.
V januári 2003 sa ho zastal proti „organizovanému ťaženiu“, ktoré vraj proti nemu viedla druhá Dzurindova vláda. Ficovi neprekážalo, že Harabin odmietal zaviesť elektronickú podateľňu, lebo si chcel udržať svoj vplyv nad rozdeľovaním spisov, čo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora predstavovalo aj vplyv na rozsudky.
Spôsob, akým viedol „svoj“ súd, ako organizoval výberové konania na voľné miesta, skladal dovolacie senáty, zostavoval rozvrh práce súdu, ako trestal sudcov, ktorých nepovažoval za „svojich“, a odmeňoval iných a aj seba, vyvolával pohoršenie. Ale nie u Fica.
Predseda Smeru nevzal vážne ani stanovisko sudcovského orgánu Najvyššieho súdu, ktoré upozornilo na „viacnásobné vážne porušenie platných zákonov súčasným predsedom pánom JUDr. Štefanom Harabinom“.
V roku 2006, keď Harabina navrhol za ministra spravodlivosti Vladimír Mečiar, predseda vlády, ktorý má ústavnú právomoc, aby stranícku nomináciu zamietol, nominanta HZDS akceptoval. Zastával sa ho aj vtedy, keď vyšlo najavo Harabinovo priateľstvo s
