Denník N

Prečo Fico naďalej nespĺňa podmienky

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ani štyri doplnenia pôvodnej dokumentácie, dva týždne navyše oproti ostatným uchádzačom a špeciálne zaobchádzanie zo strany ústavnoprávneho výboru nezmenili nič na skutočnosti, že Robert Fico nespĺňa jednu z ústavou stanovených podmienok, aby sa mohol stať ústavným sudcom.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR (klub SaS)

Pred dvoma týždňami ústavnoprávny výbor na trojdňovom zasadnutí vypočul uchádzačov o post ústavného sudcu a pri 39 zo 40 konštatoval, že spĺňajú ústavou stanovené podmienky. Pri Robertovi Ficovi to nekonštatoval a neprijal vo vzťahu k nemu žiadne uznesenie, keďže 6 z 12 prítomných členov výboru hlasovalo za návrh, že spĺňa podmienky, a 6 za návrh, že ich nespĺňa.

Kameňom úrazu bola ústavná podmienka byť činný v právnickom povolaní najmenej 15 rokov, ktorej splnenie sa Ficovi preukázať nepodarilo. Z predložených dokumentov bolo zrejmé, že činnosti, ktoré možno považovať za právnické povolania v zmysle príslušného uznesenia NR SR z apríla 2006, Fico vykonával v období od 1. augusta 1986 do 30. apríla 2000, teda počas 13 rokov a 9 mesiacov.

V tomto období je však zahrnuté aj ročné obdobie, počas ktorého vykonával základnú vojenskú službu, ktorú za výkon právnického povolania považovať nemožno (nižšie vysvetlím prečo). Nesporných je teda len 12 rokov a 9 mesiacov. Do požadovaných 15 rokov Ficovi chýba 27 mesiacov.

V rámci štyroch doplnení, ktoré mu boli umožnené, dodal Fico doklady alebo „doklady“, ktorými poukazuje na štyri rôzne aktivity, ktorými sa snažil preukázať svoju právnickú prax. Z nich tri nemali taký charakter, aby sme ich mohli považovať za výkon právnického povolania v zmysle schváleného výkladu NR SR.

Jedinou činnosťou, ktorú za výkon právnického povolania považovať možno, je pedagogická činnosť na právnickej fakulte, ktorá nad rámec už do Ficovej právnej praxe započítaného obdobia prebiehala v období 14 (alebo 16) mesiacov. Do splnenia podmienky 15-ročnej právnickej praxe tak Ficovi naďalej chýba zhruba jeden rok (13 alebo 11 mesiacov).

Čo nesporne patrí do Ficovej právnickej praxe

Z Ficovho životopisu a dokladov, ktoré k nemu priložil a ktoré boli zverejnené na webovej stránke NR SR rovnako ako dokumentácia ostatných 39 uchádzačov, je zrejmé, že obdobím, v rámci ktorého vykonával právnické povolanie, je obdobie od 1. augusta 1986 do 30. apríla 2000. V tom čase bol zamestnancom ministerstva spravodlivosti a reálne svoje zamestnanie vykonával ako pracovník Právnického inštitútu a agent pre zastupovanie SR pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Spolu s ročnou vojenskou službou, ku ktorej sa dostaneme neskôr, ide o obdobie 13 rokov a 9 mesiacov. Toto obdobie nie je sporné a nikto ho ani nerozporoval. 13 rokov a 9 mesiacov je však menej ako požadovaných 15 rokov.

Čo nesporne nemožno Ficovi započítať

Fico vo svojom životopise uvádzal aj ďalšie aktivity, v ktorých využíval alebo by mohol využívať nadobudnuté právnické vzdelanie, nespadajú však do plnenia podmienky byť činný v právnickom povolaní, ako ju interpretuje NR SR.

Z Ficovho životopisu a priloženého potvrdenia sme sa dozvedeli, že je až doteraz v štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom spravodlivosti. Od 1. mája 2000 je však uvoľnený na výkon verejnej funkcie, takže v tomto povolaní evidentne nie je činný.

Fico je od roku 2000 členom Slovenskej advokátskej komory, avšak od začiatku až doteraz má výkon advokácie pozastavený, čiže zjavne ani v tomto povolaní nie je činný.

Od roku 1992 až doteraz je Fico striedavo poslancom NR SR a predsedom vlády. Predpokladom na výkon týchto verejných funkcií však nie je právnické vzdelanie. A v zmysle uznesenia NR SR č. 2191 zo dňa 19. apríla 2006 sa „právnickým povolaním rozumie každé povolanie, pre ktoré zákon alebo na jeho základe vydaný všeobecne záväzný právny predpis vyžaduje výlučne vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte; povolanie, ktoré možno vykonávať bez toho, aby sa pre jeho výkon vyžadovalo vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte, nie je právnické povolanie“. Čiže ani roky výkonu funkcie poslanca a premiéra nemožno Ficovi započítať medzi také, počas ktorých bol činný v právnickom povolaní.

Základná vojenská služba – mínus jeden rok

Obdobie, počas ktorého Fico vykonával právnické povolanie, bolo prerušené absolvovaním základnej vojenskej služby. V životopise bez konkretizovania mesiacov uvádza, že išlo o roky 1986 – 1987 a že ju absolvoval v pozícii asistenta vojenského vyšetrovateľa.

V tom období trvala základná vojenská služba dva roky a pre absolventov vysokej školy, ktorí počas štúdia absolvovali vojenskú prípravu, bola skrátená na jeden rok, čo bol aj Ficov prípad. Pozícia asistenta vojenského vyšetrovateľa síce môže vyvolávať dojem, že ide o právnickú činnosť, nespĺňa však podmienku činnosti v právnickom povolaní v zmysle výkladu NR SR. A to prinajmenšom z dvoch dôvodov.

Tým prvým je skutočnosť, že absolvovanie základnej vojenskej služby nebolo výkonom povolania ani výkonom verejnej funkcie, ale splnením si vtedajším zákonom stanovenej povinnosti.

Druhým dôvodom je fakt, že pre pozíciu asistenta vojenského vyšetrovateľa zákon, ani na jeho základe vydaný všeobecne záväzný právny predpis nevyžadovali právnické vzdelanie. Vojenský vyšetrovateľ bol vyšetrovateľom v tom období existujúcej vojenskej prokuratúry a jeho postavenie bolo upravené vo vtedy platnom zákone č. 60/1965 Zb. o prokuratúre. Vyšetrovateľom vojenskej prokuratúry mohol byť len dôstojník justície v činnej službe (§ 37 ods. 2). Jednou z podmienok výkonu funkcie prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry síce bolo „úplné vysokoškolské právnické vzdelanie“ (§ 37 ods. 1 písm. b)), avšak zákon v § 37 ods. 3 zároveň stanovoval, že „Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálni prokurátori republík a hlavný vojenský prokurátor môže pri ustanovení prokurátorom z dôležitých dôvodov výnimočne odpustiť čakateľskú prax aj zloženie záverečnej skúšky, ak ustanovovaný inak dáva záruku správneho výkonu prokurátorskej funkcie; pri ustanovení vyšetrovateľom prokuratúry môže za tých istých podmienok odpustiť aj vysokoškolské právnické vzdelanie“.

Vyšetrovateľom prokuratúry sa tak v období socializmu mohol stať aj človek bez právnického vzdelania a vyšetrovateľmi vojenskej prokuratúry reálne aj bývali i takí dôstojníci, ktorí právnické vzdelanie nemali.

Pozícia asistenta vojenského vyšetrovateľa ani požiadavky na jej výkon neboli priamo v zákone o prokuratúre upravené. Zvyčajne túto pozíciu zastávali absolventi vysokých škôl, nešlo však o pozíciu, pre ktorú by vtedy platný zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis vyžadovali vysokoškolské právnické vzdelanie.

Z obdobia vymedzeného začiatkom a koncom Ficovej činnosti v právnickom povolaní (13 rokov a 9 mesiacov) je preto potrebné odpočítať rok výkonu základnej vojenskej služby, ktorý nezodpovedá výkonu právnického povolania v zmysle výkladu NR SR. Dostávame sa teda na  12 rokov a 9 mesiacov a do ústavou požadovaných 15 rokov Ficovi chýba 27 mesiacov.

Prečo až teraz

Na tomto mieste môže logicky zaznieť otázka, prečo sa nikto otázkou, či možno rok vojenčiny započítať Ficovi do výkonu právnického povolania, nezaoberal doteraz. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Nebol na to dôvod.

Z dokladov, ktoré Fico prezentoval do začatia rokovania ústavnoprávneho výboru o uchádzačoch na post ústavného sudcu, vyplývalo, že potrebných 15 rokov praxe v právnickom povolaní nedosiahne ani v prípade, že by sa mu tam započítalo 12 mesiacov vojenskej služby. Preto bolo zbytočné riešiť, či možno alebo nemožno základnú vojenskú službu považovať za činnosť v právnickom povolaní.

Rovnako by to bolo zbytočné, ak by Fico predložil dokumenty, z ktorých by vyplývalo, že bol činný v právnickom povolaní viac ako 15 rokov aj v prípade, že by sa mu rok vojenčiny odpočítal. Napríklad ak by preukázal, že po roku 2000 ďalších 10 rokov prednášal právnický predmet na právnickej fakulte.

To sa však nestalo. Z dodatočne predložených dokladov vyplýva, že jeho právnická prax sa pohybuje na hranici ústavou vyžadovaných 15 rokov. Preto je relevantné zodpovedne posúdiť všetky obdobia, ktoré majú do oných 15 rokov patriť. Vrátane obdobia základnej vojenskej služby, ktorú do doby, keď bol Fico činný v právnickom povolaní, zahrnúť nemožno.

Štyri Ficove doplnenia a špeciálne zaobchádzanie s Ficom

Ficovi sa dostalo špeciálneho zaobchádzania a dostal dodatočné dva týždne na doplnenie dokladov, ktoré by preukázali, že spĺňa podmienku 15 rokov právnickej praxe. Aj so zvolaním ústavnoprávneho výboru jeho predseda Róbert Madej účelovo čakal až do okamihu, keď bola do parlamentu doručená posledná várka Ficových dodatočných dokladov.

Fico využil možnosť doplniť údaje o svojej právnickej praxi prostredníctvom štyroch podaní.

Prvé podanie prišlo tesne pred koncom zasadnutia ústavnoprávneho výboru (25. januára) a obsahovalo z internetu stiahnuté a ledabolo vytlačené články o tom, že Fico v jednej kauze zastupoval obeť trestného činu.

Druhé podanie prišlo vo štvrtok 30. januára a obsahovalo potvrdenia o Ficovej pedagogickej činnosti a inej pracovnej činnosti.

Tretie podanie prišlo v pondelok 4. februára a obsahovalo jednu prefotenú stranu z nejakého indexu, na ktorej bol podpis Fica ako skúšajúceho.

Štvrté podanie prišlo v stredu 6. februára a obsahovalo ďalšie potvrdenia o Ficovej pedagogickej činnosti.

Prvé a tretie podanie vyzerali, ako keby sa Fico v krajnom zúfalstve chytal každej slamky a robil si z výboru srandu.

Druhé a štvrté podanie obsahujú potvrdenia vysokých škôl, ktoré je potrebné zvážiť. Skutočne relevantné doklady však obsahovalo až štvrté podanie, ktoré prišlo tesne pred zvolaním zasadnutia výboru.

Ficove štyri právnické činnosti navyše

Ficova dodatočná argumentácia je založená na tvrdení, že právnické povolania vykonával v rámci štyroch činností:

1. zastupovanie obetí trestných činov a poskytovanie poradenstva obetiam trestných činov,

2. recenzia publikácie vydanej na Univerzite Mateja Bela (UMB),

3. pedagogická činnosť v predmete ľudské práva na katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF),

4. pedagogická činnosť v predmete ľudské práva na Právnickej fakulte UMB.

Zastupovanie obetí trestných činov

Pomoc obetiam trestných činov sa Fico pokúšal preukázať článkami z Podania č. 1 a potvrdením občianskeho združenia Stredisko pre obete trestných činov.

Zastupovanie obetí trestných činov nemožno považovať za výkon právnického povolania z dvoch dôvodov.

Prvým je, že ide o zastupovanie na základe splnomocnenia, ktoré nie je sústavnou činnosťou, a teda nejde o povolanie.

Druhým je, že na zastupovanie obetí trestných činov nie je potrebné právnické vzdelanie. Podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku účinného v čase, keď Fico zastupovanie obetí trestných činov vykonával, „splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník“. Právnické vzdelanie sa nevyžaduje a obete trestných činov na základe splnomocnenia zastupovali a naďalej zastupujú aj osoby bez právnického vzdelania.

Stredisko pre obete trestných činov, občianske združenie sídliace na Súmračnej 27 (Smer-SD má sídlo na Súmračnej 25), Ficovi potvrdilo, že preň v zmysle článku II Stanov združenia v období od júla 2001 do júna 2003 bezplatne poskytoval pomoc a odborné právne poradenstvo pre niektorých klientov, ktorými boli obete trestných činov.

Dobrovoľná aktivita v rámci občianskeho združenia však rovnako nespĺňa ani požiadavku, že ide o výkon povolania, ani nejde o činnosť, na ktorú by v zmysle akéhokoľvek zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu bolo potrebné právnické vzdelanie.

Pomoc obetiam trestných činov teda Ficovi do výkonu právnického povolania započítať nemožno.

Recenzia právnickej publikácie

V rámci Podania č. 2 bolo výboru doručené potvrdenie z UMB, že Fico mal v období máj 2001 – júl 2001 na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov pracovnoprávny vzťah na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Bez bližšej konkretizácie.
Ukázalo sa, že išlo o vypracovanie recenzie na publikáciu Základy európskej ochrany ľudských práv – Zväzok 1, ktorú finančne podporila Nadácia otvorenej spoločnosti.

Jednorazové vypracovanie recenzie nemožno považovať za výkon povolania. A keďže išlo o publikáciu vydanú na základe grantovej podpory mimovládnej organizácie, neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by stanovoval, že recenziu na takúto publikáciu môže napísať iba človek s právnickým vzdelaním. Nepochybne by recenziu na publikáciu zaoberajúcu sa ľudskými právami mohol vypracovať aj neprávnik, ktorý by sa tejto téme odborne venoval.

Ani recenziu na publikáciu teda Ficovi do výkonu právnického povolania započítať nemožno.

Pedagogická činnosť na katedre politológie

V rámci druhého a tretieho podania sa objavil doklad, že Fico v rokoch 1996 – 2001 prednášal predmet Ústavné a medzinárodné garancie ľudských práv na Katedre politológie Filozofickej fakulty UKF. Relevantné je aj potvrdenie, že Fico na tejto katedre (politológie a európskych štúdií) vykonával pedagogickú činnosť v predmete Ľudské a občianske práva.

Podľa súčasného vedúceho katedry Prof. PhDr. Svetozára Krna, CSc. náplň predmetu vyžadovala od prednášateľa „kvalifikáciu vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa v odbore právo a hlbšie znalosti viacerých právnych disciplín vrátane ústavného a medzinárodného práva“.

Problém je, na splnenie podmienky výkonu právnického povolania v zmysle príslušného uznesenia NR SR je potrebné, aby išlo o povolanie, pre ktoré právnické vzdelanie vyžaduje nie tvrdenie vedúceho katedry, ale zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Rôzne nazvaný predmet venujúci sa ľudských právam však na katedrách politológie učia a môžu učiť odborníci rôznych profesií – nielen právnici, ale aj politológovia, sociológovia, filozofi, historici, ktokoľvek, kto sa téme ľudských práv odborne venuje. Z tohto hľadiska teda prednášanie ľudských práv na katedre politológie filozofickej fakulty, ktoré môže vykonávať aj neprávnik, nemožno považovať za výkon právnického povolania.

Ďalším argumentom je pochybnosť, či externé prednášanie jedného predmetu možno považovať za výkon povolania porovnateľný s tým, keď niekto prednáša ako zamestnanec katedry. Ale aj keby sme túto pochybnosť nebrali do úvahy, platí, že ide o povolanie, ktoré môže vykonávať aj neprávnik.

A nakoniec, aj keby sme neprihliadli na žiadnu z týchto výhrad, a započítali by sme Ficovi aj prednášanie na katedre politológie, tak od mája 2000 (do apríla 2000 sa mu výkon právnického povolania počíta na základe práce pre ministerstvo spravodlivosti) do januára 2002, kedy s touto činnosťou skončil, je to 21 mesiacov. Keďže mu chýba 27 mesiacov, aj po pripočítaní týchto 21 mu bude 6 mesiacov, čiže celý polrok, do potrebných 15 rokov ešte stále chýbať.

Pedagogická činnosť na právnickej fakulte

Hlavným Ficovým tromfom je jeho pedagogická prax v akademických rokoch 1999/2000 a 2000/2001. Najprv v podobe smiešnej fotky z indexu v Podaní č. 3, potom aj ako potvrdenie Právnickej fakulty UMB v Podaní č. 4.

Hoci aj tu platí, že externé prednášanie jedného predmetu nie je to isté čo zamestnanecký pomer pedagóga s právnickou fakultou, toto doplnenie je nedostatočné už na základe dĺžky jeho trvania. Z dokladov nie je jasné, či Ficov vzťah s právnickou fakultou v druhom z akademických rokov trval do júna 2001, kedy sa obvykle končí semester skúškovým obdobím, alebo zahŕňal aj prázdniny, a teda trval až do augusta. Je to však v podstate jedno. V prvom prípade by to od mája 2000, odkedy má zmysel to počítať, bolo 14 mesiacov, v druhom 16 mesiacov. Na doplnenie chýbajúcich 27 mesiacov praxe to ani v jednom, ani v druhom prípade nestačí.

Do splnenia podmienky 15-ročnej právnickej praxe tak Ficovi naďalej chýba zhruba jeden rok (13 alebo 11 mesiacov).

Summa summarum

Zhruba toto som dnes ráno povedal na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Skutočnosť, že absolvovanie základnej vojenskej služby nemožno započítať do výkonu právnického povolania, nikto relevantným spôsobom nespochybnil. Výhrady boli len k tomu, že som otázku vojenskej služby neotvoril už na trojdňovom rokovaní výboru pred dvoma týždňami. Vysvetlil som, že na to nebol dôvod (viď vyššie).

Ale táto námietka bola zvlášť vtipná v kontexte toho, že rokovanie ústavnoprávneho výboru sa týždeň odkladalo len preto, lebo sa čakalo, kým dá Fico dokopy podklady. Keď sa mu to konečne podarilo, predseda výboru Madej okamžite zvolal rokovanie výboru. Jediné relevantné doklady dorazili do parlamentu včera podvečer (členom výboru boli rozposlané o 16.58), pozvánku na rokovanie výboru sme dostali o štyri minúty (17.02). Výbor začal rokovať dnes o 8.00, takže poslanci mali na prípravu „celú“ noc.

Rozprava na výbore sa točila najmä okolo toho, či započítať Ficovi pedagogickú prax ako výkon právnického povolania. Na skutočnosť, že ani prípadné započítanie pedagogickej činnosti z právnickej fakulty či katedry politológie na doplnenie chýbajúcich 27 mesiacov nestačí, tiež nikto relevantným spôsobom nereagoval.

Až napokon výbor 7 hlasmi koaličných poslancov oproti 6 opozičným rozhodol, že docent Fico spĺňa všetky ústavou stanovené podmienky. Hoci očividne nespĺňa. Ale koaličnej väčšine to rovnako očividne nijako neprekáža.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie