Román o dedičstve komunizmu
Príbeh tejto knihy sa odohráva zhruba sedemsto kilometrov juhovýchodne od Slovenska, a predsa nám môže byť dôverne známy.
Narodil sa v roku 1965 v Sofii. Keď mal šesť rokov, v mysliach jeho rodičov dozrela myšlienka na útek. Cesta na slobodu vedúca cez Juhosláviu bola dobre známa aj mnohým československým občanom. Dostali sa do Nemecka a požiadali o politický azyl.
Pre bulharsko-nemeckého spisovateľa Iliju Trojanowa sa však napriek tomu, že vyrástol na Západe, i tomu, že veľkú časť svojho života strávil v kenskom Nairobi, stala dôležitou téma režimu, uprostred ktorého sa narodil. Bulharskú verziu komunistickej totality i roky porevolučnej transformácie zhmotnil do silného románu Moc a vzdor, ktorý v preklade Radky Denemarkovej prinieslo vydavateľstvo Akropolis.
Pandorine skrinky
Táto téma je dobre známa aj u nás. Zvyčajne ju zosobňujú otázky typu, či sme sa po novembri 1989 s predstaviteľmi bývalého režimu nemali vysporiadať razantnejšie, či bola tá hrubá čiara dostatočná, či nemali padať prísne tresty a v krajnom prípade aj rozsudky smrti. Sú to zväčša otázky, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, a kladie si ich aj Dušan D. Pařízek v doslove nazvanom Bulharsko v nás. „Dívám-li se na současnou politickou reprezentaci, kladu si otázku, proč se tato země nikdy nevyrovnala s minulostí.“
Ilija Trojanow sa na ne
