Denník N

Kiska na Ukrajine: Ani na sekundu som nezapochyboval, že do Moskvy nejdem

Foto – TASR
Foto – TASR

Slovenský prezident v stredu priletel na návštevu Ukrajiny. Na palube lietadla hovoril, že nerozumie druhej ceste premiéra Fica do Moskvy.

Prvá vec, na ktorú sa chcel pýtať svojho ukrajinského kolegu Petra Porošenka, bola vojna. Slovenský prezident Andrej Kiska prišiel na Ukrajinu v čase, keď na Donbase zajali dvoch ruských vojakov a vláda sa obáva novej ofenzívy. Pochybnosti o negatívnej úlohe Ruska v konflikte nemá. Vo štvrtok si v Kyjeve pozrie výstavu svetových karikaturistov, kde má svoje kresby aj Shooty.

Je Ukrajina stále vo vojne?

Jedna z prvých vecí, ktorú sa chcem v Kyjeve opýtať, je, či je to pravda, že na Donbase za posledných 24 hodín zomreli štyria vojaci. Ak áno, je to signál, že Minsk 2 (februárová dohoda medzi ukrajinskou vládou a separatistami o prímerí v Donbase) stále nefunguje. Treba trvať na tom, aby dohody o prímerí dodržiavala každá strana. Je to veľký problém, Ukrajina je stále vo vojne.

Ukrajinský prezident Porošenko po zajatí dvoch ruských vojakov vyhlásil, že sú v skutočnej vojne s Ruskom. Ako to vidíte vy?

Účasť Ruska na konflikte vo východnej Ukrajine je nepopierateľná. Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabezpečila kontrola na ukrajinských hraniciach, aby sa pozorovatelia OBSE mohli dostať, kam potrebujú, a mohli monitorovať, čo sa tam naozaj deje. Úlohou všetkých strán – Ukrajiny, separatistov, ale aj Ruska, pretože je v úzkom vzťahu so separatistami – je, aby sa dotiahli minské dohovory.

Kyjev už dlho volá po vyslaní mierotvorcov na Ukrajinu. Podporujete to?

V prvom rade treba využiť inštrument pozorovateľov do konca; teraz ich je tam tuším šesťsto, ale malo by ich byť tisíc. Experti OBSE v súčasnosti nemôžu vykonávať svoju prácu tak, ako by mali. Čokoľvek, čo pomôže stabilizovať situáciu na ukrajinsko-ruskej hranici, je prospešné. Myslím si, že by sme sa nemali brániť mierovým jednotkám z EÚ či OSN. Problém je však v tom, že by tomu predchádzali dlhé a náročné vyjednávania. Preto sa prikláňam skôr k riešeniu, na ktorom sa zainteresované strany už dohodli – teda na riadnom mandáte pre pozorovateľov OBSE.

Ako si vysvetľujete vyhlásenia ruských predstaviteľov, že na Ukrajine nemajú svojich vojakov, hoci informácie z frontu ukazujú opak?

Najdôležitejšie je, že Európska únia musí byť jednotná. Sankcie sa nesmú zmeniť, pokým sa bezo zvyšku nesplnia záväzky z Minska 2.

To znamená, že minimálne do konca roka budú v praxi? Pretože ani technicky sa dohoda z Minska nedá zabezpečiť skôr.

Kým sa nenaplní Minsk, sankcie musia zostať v platnosti. Nesmieme povoliť a musíme ostať jednotní. To je to najdôležitejšie, ak chceme Ukrajine pomôcť.

Takže očakávate, že v júni, keď sa bude rozhodovať o ich predĺžení, ostanú v platnosti?

Určite áno, nesmieme povoliť.

Prečo sú podľa vás sankcie dôležité? Fungujú?

Som presvedčený, že fungujú. Európska únia s pol miliardou ľudí je dôležitým partnerom pre Rusko. To, čo sa stalo s rubľom, cenou ropy, nemožnosťou  prístupu Ruska k peniazom na medzinárodných trhoch, to všetko ukazuje, že Rusi cítia, že ísť proti Európskej únii je pre nich nevýhodné. Na základe rozhovorov, ktoré prebehli teraz v Soči, som presvedčený, že Rusko je pripravené stabilizovať situáciu na východe Ukrajiny.

Súčasťou dohôd sú regionálne voľby na Donbase aj úplná kontrola hraníc na veľkom území Ukrajiny. Z Ruska tam však stále prúdi vojenská technika aj vojaci. Veríte tomu, že sa podarí tento bod dohody naplniť?

S Porošenkom sa o tom chcem veľa rozprávať. O tom, ako sa majú uskutočniť regionálne voľby, potom má prísť decentralizácia a to ostatné až potom. Nebude to jednoduché – aj preto som skeptik, či sa to nakoniec podarí do konca roka. Jedno je nám však jasné: bez toho, aby k tomu došlo, mier na Ukrajine nebude.

A čo s Krymom?

Paradoxne, podľa mňa sa teraz často Krym z diskusií vypúšťa. Ja ho budem pripomínať  v stredu aj vo štvrtok v Rige. Nesmieme zabúdať, že Krym je jasným porušením medzinárodného práva. Treba ho neustále pripomínať.

Súčasťou približovania sa Ukrajiny k EÚ je aj reformný proces. Nezdá sa vám, že napreduje pomaly?

Ukrajinská vláda pripravila balíček 40 reformných zákonov, ktorých základom je decentralizácia, deoligarchizácia, deregulácia a demonopolizácia. Balík je veľký a čo je podľa mňa dôležité, je, že zaangažovala asi dvesto zahraničných poradcov – veď tam máme aj pánov Mikloša a Dzurindu. Mal som s Miklošom o tom veľkú diskusiu a on je z pohľadu reforiem veľkým optimistom. Treba byť trpezlivý. V druhom rade však musí každý jeden člen vlády a parlamentu vysvetľovať ľuďom, že reformy sú potrebné. Že teraz sa majú zle a možno sa budú mať ešte horšie, kvôli tomu, aby sa v budúcnosti mali lepšie. Je podstatné, aby získavali verejnosť na svoju stranu, aby chápali, že napríklad zvyšovanie cien energií na záver prinesie to lepšie pre Ukrajinu.

Sledujete aj prebiehajúce prvé konflikty vlády s oligarchami, ktorých vplyv je stále obrovský? Je to začiatok deoligarchizácie?

Som rád, že už na stretnutí v novembri, keď bol u nás Porošenko, mi hovoril, že s nimi určite bude bojovať. To, čo sa udialo napríklad s pánom Kolomojským (miliardár odišiel z postu guvernéra Dnepropetrovskej oblasti po spore o energetickú spoločnosť, v ktorej strácal vplyv – pozn. red.), je signálom, že ten proces sa začal. Nie je jednoduchý, veď ich moc je veľká, no Kolomojskyj či Achmetov budú tomuto procesu musieť čeliť.

Porošenko je tiež oligarcha. Nemal by predať svoju televíziu Piaty kanál, aby boli ukrajinské médiá nezávislejšie?

To neviem vyhodnotiť.

Neľutujete, že ste neboli 9. mája v Moskve?

Určite nie. Keď som nastúpil na post prezidenta, tak som sa tešil do Moskvy, mám ju veľmi rád. Ruskí ľudia sú veľmi srdeční a otvorení, blízki nášmu naturelu. Lenže po tom, čo sa udialo na Ukrajine, som ani na sekundu nezapochyboval, že tam nejdem.

Neľutujete, že náš premiér počas návštevy Moskvy ani slovom nezmienil ruskú rolu v ukrajinskom konflikte? Nebola to chyba?

Premiér tam bol na oslave konca vojny, nemal ani žiadne oficiálne stretnutie s prezidentom Putinom. Takže na to ani nemal priestor. Čo sa však týka anexie Krymu a konfliktu na Ukrajine či našej pozície k sankciám, tak to je jasné.

Dal napríklad rozhovor ruskej štátnej agentúre, kde mal obrovský priestor byť kritický, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová deň po oslavách priamo na stretnutí s Putinom. O chvíľu pôjde do Moskvy znovu, vnímate to pozitívne?

Slovensko má jasnú zahraničnopolitickú orientáciu: naše ukotvenie v EÚ a uvedomenie si, aká je pre nás dôležitá. Ja osobne však tejto premiérovej ceste nerozumiem.

Začiatkom budúceho roka by mala platiť už aj ekonomická časť asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Mohlo by to pomôcť východnému Slovensku tak, ako kedysi východnému Rakúsku pád železnej opony a následný vstup Slovenska do EÚ?

Stopercentne áno. Okrem celkového potenciálu rozširovania EÚ, ktoré Slovensko jednoznačne podporuje, tak ako my sme mali šancu stať sa členom tohto klubu, mali by ju mať aj Ukrajinci. Hlavne chudobná východná časť Slovenska by z toho mala nesmierny osoh. Pre tento región by to mohlo znamenať to isté, čo sa v rozvoji stalo s východným Rakúskom.

Mali by sme zrušiť Ukrajincom vízovú povinnosť?

Z pohľadu víz je to už pre nás len technická, nie politická otázka.

Keby sa Ukrajinci podobne ako Gruzínci v referende rozhodli pre vstup do NATO, podporili by ste ich?

Táto otázka teraz nie je na programe dňa. Teraz je dôležité, aby Ukrajina prešla bolestnými reformami a v krajine začali platiť pravidlá ako v demokratickej Európe. Ak sa Ukrajina rozhodne, že časom by sa zapojila aj do bezpečnostných štruktúr, nemali by sme tomu brániť, ak to bude slobodná voľba ľudí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie