Slovenskí fyzici ochladzujú látky na ultranízke teploty, aby odhalili ich nové vlastnosti
So znižovaním teploty sa výrazne menia vlastnosti látok a nastupujú kvantové javy, ako je supravodivosť. „Chceme ísť až na samotnú hranicu toho, čo nám dovolí príroda,“ hovorí vedec zo SAV.
Vedcom z košického Centra fyziky nízkych teplôt a ich partnerom z krajín západnej Európy schválili európsky grant vo výške 10 miliónov eur na výskum a vývoj kvantových technológií.
Centrum fyziky nízkych teplôt je spoločným pracoviskom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
V centre disponujú špeciálnymi zariadeniami na dosahovanie ultranízkych teplôt na úrovni niekoľkých mikrokelvinov. „Vďaka tomu patria Košice medzi jedno z najchladnejších miest vo vesmíre,“ povedal s úsmevom na tvári fyzik Peter Skyba.
Odborník pôsobí v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a je zodpovedným riešiteľom projektu.
Na lepšiu ilustráciu toho, o akých nízkych teplotách je reč, použil Skyba nasledovný príklad: „Predstavte si, že 1 kelvin je 1 meter. Izbová teplota je 300 kelvinov, čiže 300 metrov. My dokážeme schladiť látky na 50 mikrokelvinov, čiže 50 mikrometrov.“
Mikrometer je 0,000 001 metra, to znamená, že je tisíckrát menší ako milimeter.
Kvantové javy
Vedci ochladzujú látky preto, lebo pri extrémne nízkych teplotách sa menia ich vlastnosti a nastupujú kvantové javy
