Denník N

Múzeum dizajnu: starý Denník N premieňa na brošne

Brošne Spirals, 2015 – 2018. Foto - Adam Šakový
Brošne Spirals, 2015 – 2018. Foto – Adam Šakový

Výtvarníčku Adrienu Pekárovú zaujal príbeh našich novín už od začiatku, a to aj výtvarne. Noviny si odkladala a čakala na nápad, ako ich využiť.

Najnovšiu časť zbierok Slovenského múzea dizajnu tvorí zatiaľ malá kolekcia „šperkov“, ktorou sme sa rozhodli postupne dopĺňať odevný dizajn. Šperky dávam do úvodzoviek preto, že nie vždy ide o šperk v klasickom ponímaní – z drahých materiálov, z kovov či z kameňov.

Nás zaujíma aj použitie netradičných materiálov, techník a tvarov. Papier je zdanlivo banálny materiál a často sa objavuje aj v kontraste s funkciou šperku. Je to však fenomenálne médium nášho každodenného života a sprevádza ho už tisícročia. Nie je preto až také prekvapujúce, že môže byť vnímaný aj ako svojbytný výtvarný materiál alebo ako umelecké dielo.

Brošne Spirals, Jednofarebné obálky Denníka N. Foto – Adam Šakový

Výtvarná stránka príbehu

Papier a špeciálne novinový papier inšpiroval k tvorbe brošní (aj náušníc či náhrdelníkov) Adrienu Pekárovú. (Prvá, ktorá papier a šperk spojila do vzájomnej súhry, bola holandská šperkárka Nel Linssenová v roku 1935.)

Adriena Pekárová vytvorila kolekciu brošní skrývajúcich úryvky z dôležitých politických či kultúrnych udalostí, ktoré sa odohrali v rokoch 2015 – 2018. Súčasne je to aj výtvarne spracovaný nevšedný príbeh Denníka N. Brošne ukrývajú texty z článkov na témy All for Jan, Kaliňák – Vietnamec, Zastavme inváziu králikov (Danko) alebo Angela Merkelová.

Základom Výtvarných brošní sú  stránky novín, ktoré špeciálne ilustrovali rôzni výtvarníci, napríklad Tomáš Klepoch, Juliana Mrvová a ďalší.

Na začiatku tohto príbehu bol teda Denník N (jeho tlačená forma – začala vychádzať od januára 2015), ktorý si Adriena Pekárová hneď predplatila.

Brošne Spirals – Politické. 2018. Foto – Adam Šakový

Od prvého vydania

„Okrem názorov sa mi páčila aj grafická úprava. Priniesol nové používanie napr. reprodukcií výtvarných diel, výrazné farebné titulné strany a podobne. Bolo mi ľúto ich odhadzovať. Tak som ich odkladala a čakala som na nápad, čo s nimi urobiť. Takmer po roku som si spomenula na to, ako používali odpadový papier na výrobu košíkov v chránených dielňach, s ktorými spolupracujem, a ďalej už to bolo jednoduché,“ vysvetľuje Adriena Pekárová.

Oslovilo ju hneď prvé vydanie novín, v ktorých zámerne ponechávali na okrajoch titulných stránok dekoratívne tlačiarenské značky farieb. Z nich vytvorila prvé špirály – jednoduché objekty, v ktorých tento nenápadný výtvarný detail vytvoril zaujímavé štruktúry miešajúce sa s typografiou textov.

Prvý ročník Denníka N, 2015. Foto – Adam Šakový

Až neskôr objekty sfunkčnila: stali sa z nich brošne – špirály. Špirála sa v umení objavuje od praveku a vizuálne symbolizuje plynutie času. Efemérnosť času patrí tiež k papieru.

Je to síce tvárny materiál, ale nestály z hľadiska dlhodobej životnosti. To sú však vlastnosti, ktoré pre mnohých môžu byť práve pozitívne. Dodávajú brošniam z Denníka N aj ekologický rozmer. Nositeľky brošní počítajú s tým, že ich životnosť je obmedzená.

Miešanie farieb

Umelkyňa hovorí, že svoju techniku považuje za jednoduchú. „Najprv vystrihávam celostranové aj menšie obrázky so zaujímavou farebnosťou, alebo časti textov, rolujem ich do rúrok, tvarujem pásiky a stáčam ich do špirály.“

Potom vrství rôzne odtiene farieb, kombinuje farby aj nefarby, kontrasty, vzory, písma. „Vo vzniknutej špirále sa celkom ukryje pôvodný námet obrázka, farba či text, vznikajú celkom nové tóny farieb alebo dezény z fragmentov typografie.“

Brošne Spirals, 2017 – 2018. Foto – Adam Šakový

V jednoduchosti je sila a to platí aj o minimalistických brošniach Adrieny Pekárovej, ktorých základom je čistý geometrický tvar kruhu. Rozmanitosť je vo farbách a v štruktúrach papiera. „Taká obyčajná každodenná vec, ako je novinový papier, sa vo forme špirály mení na akýsi tajný kód, pohyb špirály čosi roztáča a čímsi priťahuje,“ dodáva Adriena Pekárová.

 Adriena Pekárová (1950)

Vyštudovala teóriu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Na prelome 80. a 90. rokov pracovala v Slovenskom fonde výtvarných umení ako redaktorka časopisu Výtvarný život. Od roku 1993 bola v Slovenskom centre dizajnu (SCD) najskôr ako redaktorka česko-slovenského časopisu Design Trend, potom ako šéfredaktorka prvého slovenského štvrťročníka Designum (do októbra 2000).

Krátko pracovala na Vysokej škole výtvarných umení vo výskume. V rokoch 2004 – 2011 pôsobila v SCD ako programová námestníčka so zameraním na výskumnú, výstavnú a publikačnú činnosť. Desať rokov spolupracovala s Ústredím ľudovej umeleckej výroby ako redaktorka časopisu Remeslo – umenie – dizajn.

Publikuje články o dizajne a úžitkovom umení, pôsobí ako členka odborných komisií a kurátorka výstav dizajnu a úžitkového umenia. Je členkou Združenia slovenských textilných umelcov TXT a podieľa sa na cykle medzinárodných výstav Textilná miniatúra.

Spolupracuje so Slovenským múzeom dizajnu ako kurátorka zbierky skla a podieľala sa ako spolukurátorka na rôznych výstavách, aj na práve prebiehajúcich – 100 rokov dizajnu na Slovensku a Let 116 v Galérii dizajnu Satelit. Osem rokov sa venuje vlastnej tvorbe šperkov z papiera. Predstavené boli na medzinárodnej výstave Spirals v Bratislave, Bukurešti, Kodani.

Teraz najčítanejšie