Milan Kňažko: Pellegrini pôsobí, akoby bol na baterky. Čo z neho ostane, keď mu zoberiete funkciu?

Herec a bývalý minister zahraničia Milan Kňažko v rozhovore pre český Deník N vraví o tom, či budú potrestaní všetci, čo sa zaplietli do vraždy Jána Kuciaka, prečo je predseda vlády Peter Pellegrini hračkou na kľúčik, akým spôsobom sa chce Robert Fico stať strážcom slovenskej ústavy a aký je Andrej Babiš tenista.

V marci sú na Slovensku prezidentské voľby, v poradí piata priama voľba prezidenta. Prečo nekandidujete?

Pretože už som raz kandidoval, raz už som kampaň absolvoval. A nezvolili ma. Čo pre mňa znamená, že druhýkrát to neurobím.

Čakala by som, že si vezmete príklad z toho, čo ste urobili zle, teda že ste minule oznámili kandidatúru len dva mesiace pred voľbami, čo bolo dosť neskoro.

Viete, roky bežia… Okrem toho ja viem, čo znamená byť v politike. Bol som v nej trinásť rokov, viem, ako môj život vyzeral, a už nechcem takto žiť. Ešte pred piatimi rokmi som si povedal, že obetujem kus svojho života. Ale teraz už nie.

Úprimne povedané, myslela som si, že ho obetuje Andrej Kiska. Prečo už nekandiduje? Má pocit, že čo sľúbil, už splnil?

Neviem, ja zaňho odpovedať nebudem. Jeho rozhodnutie byť prezidentom asi nakoniec nebolo to, čo si myslel, že chce. Ale viac k tomu nedokážem povedať.

Bol pre vás dobrý prezident? Antizemanovská časť českých voličov vám Kisku závidí…

Ako prezident má primálo ústavných právomocí, aby mohol reálne ovplyvniť väčšinu vecí. Po druhé, viete, je niekoľko situácií, v ktorých prezident môže byť veľmi rozhodujúci a dôležitý. A takou situáciou bola tragická udalosť vlani na jar…

Vražda Jána Kuciaka a následné demonštrácie.

Nie je to osobne proti nemu, ja s ním nemám problém. Ale tak, ako spoznáte v krízovej situácii dobrého vodiča, spoznáte v krízovej situácii aj dobrého prezidenta. To bola veľmi vážna vec a mal ju vyriešiť inak.

Sklamal vás tým, že mu stačila výmena premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka? Že sa novým predsedom vlády stal Pellegrini a to bolo všetko?

Áno. A nazval to zásadnou a rozsiahlou rekonštrukciou vlády. Pritom to bola len výmena bábok. Zo dňa na deň súhlasil s ponukou, s ktorou súhlasiť nemusel. Jeho tím to ospravedlňoval tým, že to bolo v súlade s ústavou. Ale v súlade s ústavou by bolo aj chvíľu počkať.

Načo?

Nechať ich, aby… Asi takto: malo to viesť k predčasným voľbám. Jednoznačne. Vyše stotisíc ľudí na ulici… Tí chceli zásadnú zmenu. Chceli výmenu vlády. Dosť bolo Fica, to bolo hlavné heslo. A bol to smutný kompromis.

Aby som to správne pochopila, bol pre vás Andrej Kiska len dobrý marketingový produkt?

To ste povedali vy a nie ste ďaleko od pravdy. Bohužiaľ, to je môj názor. Pred rokom a pol ste sa ma pýtali, prečo nie je možné s ním urobiť na kameru rozhovor. No pretože by mu to niekto musel napísať. A to na kameru nestačí. To je všetko.

Je to len hypotéza, ale mal by podľa vás šancu na znovuzvolenie, keby kandidoval?

Myslím si, že áno. Ja vám hovorím len svoj osobný názor. A veľká časť ľudí má iný názor. Viem, že naposledy mal podľa prieskumov okolo 45 percent. Lenže to mal Pellegrini takisto. A kedysi mal Kiska oveľa oveľa vyššie percento dôvery. Myslím si, že to bola premárnená šanca.

Možno neviete oceniť, čo to je, mať prezidenta, ktorý vystupuje dôstojne a noblesne.

Ja sa živím herectvom a divadlom. Celý život. A keď vidím niekoho, kto verejne prehovorí, myslím, že veľmi presne dokážem posúdiť, kedy hovorí svoje myšlienky a presvedčenia a kedy je to len demonštrácia toho, čo by chcel, aby si ostatní mysleli.

Je teda Andrej Kiska dobrý herec?

Práveže zlý. Inak by som to nespoznal. Ale viete, nechcem to vulgarizovať. Rovnako si myslím, že okrem Michala Kováča bol Andrej Kiska náš najlepší prezident. Ale zas… Latka bola na zemi.

Na Slovensku dnes kandiduje veľa ľudí. Máte svojho favorita?

Nikto z nich nie je skúsený politik. A keď hovoríme o morálke, u nás je zákon, že volebná kampaň trvá tri nedele. A niekto z nich to robil rok a pol. Ale to vraj nebola volebná kampaň. To bolo zoznamovanie sa s kandidátom. A ja hovorím: nazvime veci pravými menami. Toto by človek, ktorý chce byť morálnou autoritou, robiť nemal. Nazývať veci inak, než aké v skutočnosti sú… To je zásadná morálna vec! Čierne je čierne, biele je biele. A keď rok a pol pred voľbami začnete s kampaňou a hovoríte, že to nie je volebná kampaň…

Takže zase hovoríte o Andrejovi Kiskovi.

Ale robí sa to aj teraz a všetci sa tvária, že to tak má byť. Tak predsa nemôžeme uvažovať, že neporušíme zákon, a urobíme pritom nepeknú vec.

Zaujíma dnes Slovákov morálka?

Nebudem hovoriť za Slovákov. Mala by ich zaujímať. A je veľa ľudí, ktorých skutočne zaujíma.

Dokonca som bola zvedavá, či kandidatúru na prezidenta oznámi aj Robert Fico. Bolo to v hre?

Myslím, že nie.

Takže Fico sa rovno rozhodol, že keď musel opustiť post predsedu vlády, skúsi ísť ako ústavný sudca chrániť slovenskú ústavu.

Ficova krivka podpory je klesajúca. On to cíti a vidí. To je jedna vec. A druhá vec je, že on potrebuje mať istotu, že za všetky tie prepojenia s organizovaným zločinom jeho a iných ľudí zo Smeru bude mať zaručenú beztrestnosť. A ja myslím, že na Ústavnom súde to má dobre spočítané. On deformoval demokratické pravidlá celý svoj politický život. To bola pretvárka, manipulácia, lži, pokrytectvo, ekonomické záujmy… Veď býva u človeka spojeného s organizovaným zločinom.

Bývalý komunista je ako bývalý černoch

Povedzte mi, ako smrť Jána Kuciaka zmenila Slovensko. Boli to niekoľkotýždňové emócie, alebo sa niečo zlomilo nadlho?

Niečo sa zlomilo v tú chvíľu a ja som to vnímal len ako začiatok, ktorý však nemal koncovku. Koncovkou mala byť zásadná zmena! To predsa ľudia chceli. Vymeniť túto garnitúru, pretože stratila legitimitu. Morálnu aj politickú. A teraz chce byť Fico ústavným sudcom!

A bude? Môže sa to stať?

Na Slovensku je všetko možné. Áno, ja žasnem, pretože zatiaľ tento človek nepovedal ani raz pravdu. Ale vraj je na právo odborník. No čo to je?

Keď hovoríte, že je na Slovensku všetko možné – je možné aj to, že budú potrestaní všetci, ktorí boli do vraždy Jána Kuciaka zapletení?

Som dosť skeptický. Viete, privatizovaná polícia, privatizovaná prokuratúra, verejná kontrola, to všetko majú v rukách. Doteraz! Trošku akože povolili, aby sa ľudia upokojili. Ale je to len naoko. Bohužiaľ, to, čo malo horieť plameňom, zhaslo. Mali to zmeniť voľby, namiesto toho sú tí ľudia znova legitimizovaní. Pellegrini je teraz jeden z našich najpopulárnejších politikov. Zlodej titulov a plagiátor Andrej Danko je dnes osobnosť. Predseda Národnej rady! Títo ľudia to majú v rukách. A teraz budú deformovať Ústavný súd… To je na dvanásť rokov koniec.

Pred rokom a pol ste mi v rozhovore povedali: „Tie dná, na ktoré klesáme, sú veľmi krehké. Ukazuje sa, že pod dnom je ešte ďalšie dno a ďalšie dno… Suterén je v nedohľadne. V tomto smere som nie pesimista, ale realista. Môže to byť horšie.“ No to sa už môžete živiť ako veštec.

Koľko novinárov dnes píše: „Kto prerazil dno?“ A ja som to povedal už pred rokom a pol. Posúva sa to. Bohužiaľ, mal som vtedy pravdu. Ale veštba… To je skoro ako ten vtip, keď chlapec sedí na strome a reže pod sebou konár, na ktorom sedí. Babka ide okolo a hovorí: „Janko, neblázni, odpíliš si to, vetva spadne a rozbiješ si ústa.“ Janko jej povie, nech dá pokoj. Babka sa o chvíľu vracia a zase naňho: „Ja ti hovorím, odpíliš si to, spadneš a rozbiješ si nos.“ Janko si o chvíľu podreže vetvu, spadne, rozbije si nos a beží za babkou: „Babka, môžete mi ešte niečo vyveštiť?“ Takže asi tak som si zaveštil aj ja.

Čo vlastne dnes znamená slovenský komunizmus? Máte veľmi slabú komunistickú stranu, ale inak sa vám bývalí komunisti rozutekali do mnohých politických strán… U nás sa čiastočne takisto rozutekali, ale hlavne tu máme KSČM, ktorá sa dnes podieľa na moci. Príkladom je trebárs zdanenie cirkevných reštitúcií…

U nás sa rozptýlili najmä do Smeru. Kedysi mi Jirka Stránský povedal: „Milan, never komunistom. Bývalý komunista je ako bývalý černoch.“ Tak to je. Oni sa nezmenia. Pre nich stále bude základom manipulácia, dominancia, pretvárka, lož, chamtivosť, papalášstvo. To všetko majú v krvi.

Vlastne sa tým pýtam na to, či termín komunizmus má na Slovensku ešte nejaký obsah. Pretože v Česku áno.

U nás tiež. Nie pod týmto názvom, ale pod tými mechanizmami áno. A tie neomylne ožívajú. Ako som povedal, mocenské zložky, ovplyvňovanie súdov… Na Ústavným súde už majú dvoch ľudí. A teraz pribudnú ďalší. A Ústavný súd má obrovskú právomoc. My sme ukradnutý štát. A nehovorím to ako prvý. Vládnu bábky, za ktorými sú ich sponzori… To je slovenský princíp.

Babišova čeština musí trhať uši

Česká spoločnosť je rozdelená, Miloš Zeman vniesol do jej života termín pražská kaviareň… Máte niečo ako bratislavskú kaviareň?

To máme spoločné. Máme bratislavskú kaviareň, v Bratislave Fico voľby nevyhrá. On potrebuje teraz na MDŽ zvážať slovenských dôchodcov. Bude pravdepodobne svojmu prezidentovi robiť kampaň. Viete, na Ústavný súd sa môže dostať len za cenu nechutných obštrukcií.

Preto podporuje súčasného európskeho komisára Maroša Šefčoviča na funkciu prezidenta? Aby ho ten potom vymenoval za ústavného sudcu?

Áno. Kiska už sám povedal, že pri výbere ústavného sudcu bude rozhodovať odbornosť a morálka. A myslím, že Fica nevidí takým kandidátom. Kiska ho menovať nebude, tomu verím. Fico potrebuje svojho prezidenta.

Ako sa pozeráte na Čechov?

Ja som čechofil a tým sa netajím. Myslím, že dnes sme svedkami istého pesimizmu, ale podľa mňa je česká verejnosť dosť silná. A práve tým, čo sa teraz v Česku deje, bude len silnejšia. Určite.

Ako sa teda ako čechofil pozeráte na to, že u nás vládne Slovák Andrej Babiš?

Na jednej strane klobúk dole. Nie som si istý, či by sa na Slovensku mohol predsedom vlády stať Čech. V Česku sa to stalo. A ešte s tou jeho češtinou… To musí mnohým Čechom trhať uši. Takže na jednej strane klobúk dole, ale na druhej strane je to dôkaz, že štandardné politické strany u vás zlyhali. Nesvedčí to o ničom dobrom. Také novotvary, ako je ANO, vo mne nevzbudzujú dôveru.

Uspel by Babiš na Slovensku?

On má v Česku väčší ekonomický vplyv než na Slovensku. To pretvorenie Petrimexu na Agrofert…

Vy ho vlastne poznáte z čias, keď pôsobil v Petrimexe.

Áno.

Ako ste sa spoznali?

Ja som ho spoznal cez jeho vtedajšieho šéfa Rakického. Napríklad sme spolu hrávali tenis.

S Babišom ste hrávali tenis?

No áno. Ale to som vôbec netušil… On v tom čase nebol jednotka. Jazykovo je určite pripravený, pretože pracoval v zahraničnom obchode. Hovorí niekoľkými jazykmi, je nepochybne veľmi pracovitý. A je veľmi dobrý obchodník. Inak by sa mu nepodarilo, čo sa mu podarilo. Ale z hľadiska politiky ho hodnotiť nehodlám…

A z hľadiska ľudského?

Ako som ho spoznal, bol to príjemný a milý človek. Pri tenise bolo veľa zábavy… My sme to hrali s profesionálmi. Profík a amatér – a proti nim profík a amatér.

Ako Babiš hrá?

Tak… Amatérsky dobre.

A vy?

Tiež amatérsky dobre.

Funkciou sa z vás osobnosť nestane

Keď ste čechofil, ste dnes po dvadsiatich šiestich rokoch rád, že sme sa rozpadli?

Bol to kompromis, v tom čase jediný možný. Neboli sme schopní sa dohovoriť, aby sme zladili naše predstavy. Viete, ja som v roku 2004 robil taký prednáškový cyklus na parížskej Sorbonne. Mal som tam vtedy vo Slovanskom dome v Paríži diskusiu, kde sa ma český novinár spýtal: „Kto je vinný?“ Odpovedal som mu: „Stal sa zločin? Hľadáte vinníka?“ Tak sa spýtal, kto je zodpovedný. Na to som zareagoval, že ak to chce menovite, tak Klaus a Mečiar. A ich tímy.

K tomu som však dodal, že urobili to, čo bolo treba. Dva a pol roka predtým problém rástol a politici s ním nič nerobili. Narastalo to a narastalo, nadobúdalo to na dôležitosti… A ďalej to už nešlo. Predstava, že budeme mať silnú federálnu vládu, v ktorej budú dve tretiny Čechov a zvyšok budú Slováci? Čo to je? Čo to je? Mohlo to byť fifty-fifty alebo nič.

Zhodneme sa na tom, že symbolom toho, že rozdelenie bolo nevyhnutné, by mohlo byť napríklad aj to, že Slováci taký silný vzťah k Československu nemali? Kým my slávime 28. október ako štátny sviatok, vy za štátny sviatok máte vznik Slovenskej republiky…

U nás je 28. október pamätný deň, nie je to deň pracovného voľna. A ja som presvedčený, že by dnes nebolo Českej republiky a Slovenskej republiky, keby pred sto rokmi nevzniklo Československo. Myslím, že by to dopadlo oveľa, oveľa horšie. My sme sa totiž veľmi potrebovali.

Takže my by sme dnes možno boli súčasťou Rakúska a Slováci Maďarska?

Ou. To by bolo veľmi zlé. Neviem, nechcem špekulovať, ale Maďari mali veľmi diskriminačný vzťah k všetkým národnostiam. Československo bol ten najlepší možný projekt. Ale politický projekt. Nikdy neexistovalo spoločné československé ministerstvo kultúry a školstva. Prečo nie? Čo je vlastne identita?

No to mi povedzte.

To je kultúra. To je jazyk. Čechoslovák neexistuje. Československá identita? No to je nezmysel. Na čom je postavené európske kultúrne bohatstvo? Rozmanitosť, tá úžasná mozaika jednotlivých kultúr. Opäť to nechcem vulgarizovať, ale vepřo-knedlo-zelo je otázka českej kultúry.

A slovenská kultúra sú halušky.

Áno, my máme halušky. A rovnako ako neexistuje európska kultúra, nikdy neexistovala ani československá kultúra. Mali sme kultúru českú a kultúru slovenskú. A tie sa vzájomne ovplyvňovali. To je znak identity. To nie je nacionalizmus. Nikoho tým neutláčame.

A čo máme spoločné? Majú Slováci radi alfasamcov v politike ako Česi?

Áno. Je to taký komplex istej vrstvy ľudí, ktorí potrebujú vodcu. Osobne si myslím, že žiadny vodca nám zatiaľ za tých tridsať rokov nič dobré nepriniesol. Mečiar sa štylizoval do postavy alfasamca…

Vystriedal ho – vašimi slovami – kaviárový socialista.

Takto. Fico je podvodník v politike.

A Pellegrini?

Pellegrini mi pripadá, ako keď máte takú tú hračku na kľúčik a natiahnete ju. Tá hračka ovláda asi štyristopäťdesiat slov, ktorých skĺbením môžete nadobudnúť predstavu, že je za tým myšlienka.

Pellegrini je pre vás taký vrchol japonskej elektroniky?

Áno. Skutočne na mňa pôsobí, akoby bol na baterky. Je to veľmi disciplinovaný a veľmi poslušný odchovanec s adoptovaným slovníkom.

Prestaňte, lebo sa mi nakoniec ešte uľaví, že k nám zo Slovenska prišiel Babiš.

Ale tak vznikajú osobnosti v politike. Nebyť toho, že je predsedom vlády, ani o ňom nevieme. Človek má byť osobnosť ešte pred tým, než ide do politiky. Funkciou sa z človeka osobnosť nestane. Takému človeku zoberiete funkciu, a čo z neho zostane? Pellegrini je vážne ako na kľúčik. On hovorí presne, ale sú to také tie frázy. V skutočnosti si hlavne dáva pozor na to, aby sa odlíšil od toho arogantného zneurotizovaného Fica. Snaží sa vyzerať seriózne.

Lenže podľa všetkého Slovákom tých štyristopäťdesiat slov stačí. Pellegrini je populárny.

Berte to tak, že keď sa učíte cudzí jazyk, tiež vám stačí okolo tisíc slov. Títo ich na svoje frázy potrebujú ešte menej.