Denník N

Pracuje na vývoji nových materiálov. V Trnave som našla skvelý inkubátor myšlienok, vraví vedkyňa

Mariana Derzsi pôsobí v Ústave výskumu progresívnych technológií na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mariana Derzsi pôsobí v Ústave výskumu progresívnych technológií na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výskum fyzičky Mariany Derzsi a jej kolegov by mohol viesť k objavu novej skupiny supravodičov, ktoré by boli supravodivé pri vyššej teplote ako súčasné materiály.

Supravodivosť je schopnosť materiálu viesť elektrický prúd bez odporu. Využíva sa aj v súčasnosti, napríklad v medicíne pri vyšetreniach magnetickou rezonanciou (MRI).

No nevýhodou dnešných supravodivých materiálov je, že vyžadujú chladenie na extrémne nízke teploty, čo je technologicky aj finančne veľmi náročné.

Keramické materiály na báze medi a kyslíka dosahujú supravodivosť pri teplotách okolo mínus 190 stupňov Celzia. V oblasti supravodivosti ide o vysoké teploty, aj preto sa takýmto materiálom hovorí vysokoteplotné.

Supravodivosť pri vyššej teplote

Vedci pracujú na tom, aby vytvorili materiál, ktorý by bol supravodivý pri ešte vyššej teplote, ideálne pri tej izbovej.

Takým kandidátom by potenciálne mohol byť kryštál zložený z vrstiev striebra a fluóru, fluorid striebornatý (AgF2).

Na výskume vlastností uvedeného materiálu sa podieľali aj slovenskí fyzici Kamil Tokár a Mariana Derzsi z Ústavu výskumu progresívnych technológií na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave so sídlom v Trnave.

Tokár s Derzsi sú členmi medzinárodného tímu, ktorý minulý mesiac vydal článok o vlastnostiach fluoridu striebornatého v prestížnom časopise PNAS.

Fotografia znázorňuje detail časti polykryštalickej vzorky fluoridu striebornatého (AgF2), kandidáta na prekurzor novej rodiny vysokoteplotných supravodičov. Zdroj – Centrum nových technológií Varšavskej univerzity

Chcú vyrovnať vrstvy, aby boli hladké

Derzsi hovorí, že elektróny v atóme si môžeme predstaviť ako akési magnetky, čiže objekty, ktoré vo svojom okolí vytvárajú magnetické pole.

Ak ukazujú jedným smerom, hovoríme o feromagnetizme, a ak opačným, tak o antiferomagnetizme. „V takom prípade sa výsledné magnetické pole akoby vyruší,“ vraví fyzička.

Antiferomagnetické vlastnosti majú aj spomínané supravodivé keramické materiály na báze medi a kyslíka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie