Denník N

Dokumentarista ÚPN ku Kresákovi: Ideový spolupracovník nemohol byť zaevidovaný v ŠtB bez svojho súhlasu

Peter Kresák počas vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom. Foto - TASR
Peter Kresák počas vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom. Foto – TASR

Poverený riaditeľ sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa Michal Miklovič vysvetľuje, v čom obhajoba Petra Kresáka pri obvineniach zo spolupráce s ŠtB nesedí.

Peter Kresák bol evidovaný ako ideový spolupracovník rozviedky. Čo to znamená?

Je to jedna z kategórií tajnej spolupráce s bývalou rozviedkou, teda tou časťou Štátnej bezpečnosti, ktorá vykonávala spravodajskú činnosť v zahraničí. Za ideového spolupracovníka bolo možné získať československého občana, ktorý bol politicky spoľahlivý, oddaný socialistickému zriadeniu a očakávala sa od neho spolupráca v zahraničí a prípadne aj na území Československa.

Aká bola vlastne úloha rozviedky?

Hlavná správa rozviedky bola vonkajšou spravodajskou službou, ktorá mala za úlohu získavať spravodajské informácie v zahraničí. Či už išlo o informácie z otvorených zdrojov, voľne dostupných, avšak nedostupných v Československu, alebo utajované informácie. Išlo o informácie politického, ekonomického a čiastočne aj vojenského charakteru. I keď popri rozviedke ŠtB existovala aj vojenská rozviedka, ktorá mala na starosti čisto vojenskú špionáž. Ale politicko-vojenskú špionáž mala na starosti aj Hlavná správa rozviedky ŠtB.

O aké informácie mali teda predovšetkým záujem?

Zaujímali sa o politické strany, štátne inštitúcie, vládne inštitúcie. Okrem toho mali na starosti aj sledovanie československej emigrácie a československých občanov, ktorí legálne pôsobili v zahraničí, či už pracovne alebo študijne.

Spojené štáty americké boli v čase komunizmu považované za hlavného ideového protivníka. Bolo teda automatické, že si človeka, ktorý tam cestoval, „podchytili“?

Vedomosť o tom mali určite. Rozviedka však mala záujem len o ľudí, pri ktorých bol predpoklad, že ich budú môcť využiť. Iba o takých, ktorí by mohli byť pre ňu prínosom. Určite nemala záujem o hocikoho. Musela to vopred vyhodnotiť, že bude spravodajským prínosom.

Michal Miklovič, poverený riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN. Foto – TASR

Peter Kresák išiel na študijný pobyt na americkú univerzitu. Aký prínos mohol mať pre ŠtB?

V jeho zväzku sa zachovalo memorandum, ktoré bolo vypracované vždy predtým, ako nejaká osoba bola získaná na spoluprácu. V ňom sa hovorí o danej osobe, o jej rodine, ale aj o pracovnej kariére. Samostatne sa spomína aj to, ako by mohol byť prípadne využitý.

Čo sa hovorí v tomto prípade?

V prípade Petra Kresáka je uvedené, že by mohol prísť v Amerike do kontaktu s ľuďmi, ktorí majú kontakty na záujmové objekty. Priamo sú menované Biely dom, ministerstvo zahraničných vecí. Keď by sa zoznámil s týmito ľuďmi, tak by ich mohol zoznámiť s príslušníkmi rezidentúry vo Washingtone a v New Yorku. Rezidentúra bola pritom miestna pobočka rozviedky.

Čakalo sa ešte niečo viac?

Okrem toho mohol mať prístup v odborných knižniciach k literatúre či iným zdrojom, ku ktorým sa rozviedka nevedela inak dostať.

Peter Kresák k informáciám o spolupráci povedal, že pred vycestovaním za ním prišli ľudia, ktorých mu predstavil jeho priateľ a tvrdili, že sú z ministerstva zahraničných vecí. Mohol to byť dôvod, prečo im mohol dôverovať a nemusel tušiť, že sú z ŠtB?

Pri prvom či všeobecnom kontakte mohli a v zásade aj vystupovali príslušníci rozviedky pod krytím. Keďže išlo o zahraničnú špionáž,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľba ústavných sudcov

Slovensko

Teraz najčítanejšie