Vedkyňa skúma procesy, ktoré súvisia s bunkovou smrťou. Návrat na Slovensko aj pre kauzy neplánuje
Je niekoľko markerov – akýchsi značiek –, ktorými na seba bunky upozorňujú makrofágy, aby ich rozpoznali. V novej štúdii vedci zistili, že jedným z takýchto markerov je aj takzvaný plazminogén. Ide o bielkovinu, ktorá sa bežne vyskytuje v krvnej plazme.
Vedci odhalili doteraz neznámu funkciu receptora CD222 pri odstraňovaní apoptotických buniek. Proces má rozhodujúcu rolu pri udržiavaní homeostázy (rovnováhy) v tkanivách, a teda aj pre zdravie.
Na výskume pracovali aj odborníci z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied a Ústavu hygieny a aplikovanej imunológie Centra pre patofyziológiu, infektológiu a imunológiu Viedenskej medicínskej univerzity.
Článok vyšiel online v januári a tento mesiac aj v tlačenej verzii v kvalitnom časopise Journal of Leukocyte Biology.
Dva typy bunkovej smrti – nekróza a apoptóza
Bunky počas svojho života neustále dozrievajú a zomierajú. Bunková smrť má dva typy – nekrózu a apoptózu.
Pri nekróze hynú bunky náhle a nekontrolovane v dôsledku traumy alebo choroby – výsledkom je zápal postihnutého tkaniva, prípadne jeho poškodenie. „Dlhodobý chronický zápal je jedným z faktorov prispievajúcich k nádorovému procesu,“ objasnila pre Denník N imunologička a spoluautorka novej štúdie Anna Ohraďanová-Repič z Viedenskej medicínskej univerzity.
Apoptóza (druhý typ bunkovej smrti) je geneticky naprogramovaná bunková smrť, pri ktorej nevzniká zápal ani nedochádza k poškodeniu tkaniva.
