Denník N

Afganské ženy sa boja, čo im prinesie mier s Talibanom

Afganky trénujú na zasneženom vrchu pri Kábule. Foto – Mohammad Ismail
Afganky trénujú na zasneženom vrchu pri Kábule. Foto – Mohammad Ismail

Dá sa Talibanu vzhľadom na jeho históriu a ideológiu veriť? Čo takého sa stalo, že hnutie, ktoré zaviedlo v Afganistane prakticky stredovek, zrazu hovorí o inklúzii?

Z agentúrnych správ a vyjadrení politikov aj komentátorov sa zdá, že rokovania o mieri v Afganistane neboli za 17 rokov od spojeneckej invázie do tejto krajiny tak blízko k úspešnému záveru. Jasné, že je tam ešte veľa komplikácií ako neochota Talibanu priamo rokovať so súčasnou vládou či diplomatická rivalita medzi Washingtonom a Moskvou, lebo aj Biely dom, aj Kremeľ by chcel byť tým, koho označia za „mierotvorcu“.

Navyše – a to je najpodstatnejšie – sa zatiaľ len veľmi zhruba vie, aké budú podmienky mieru, a ako vieme, pri takýchto rokovaniach sú detaily kľúčové a rozhodujúce. Avšak pocit, že niečo veľké sa blíži, je silný. To všetko podporujú viaceré kolá oficiálnych (a iste aj mnohých neoficiálnych) rokovaní, ktoré sa nateraz nekončia fiaskom, ale prísľubom, že sa bude pokračovať.

Afganské ženy, z ktorých mnohé si ešte veľmi dobre pamätajú krutovládu Talibanu, však majú z perspektívy odchodu amerických vojsk z krajiny (prezident Trump vyhlásil, že keď sa dosiahne mier, Američania sa stiahnu) a zapojenia moslimských fundamentalistov do rozhodovania o jej osude celkom strach. Obávajú sa, že prídu o všetky práva, ktoré dostali po páde Talibanu späť.

To, čo o ich dileme napísal denník New York Times, je veľmi presné: „Nikto nepotrebuje presviedčať afganské ženy, že treba ukončiť krviprelievanie. Pochovali priveľa manželov, synov a bratov. Ale obávajú sa toho, že mier, ktorý posilní Taliban, môže viesť k novej vojne proti ženám, a preto chcú, aby vyjednávači na ne nezabudli.“

Na doterajších rokovaniach s Talibanom sa ženy nezúčastňovali. „Vláda nás ubezpečila, že práva žien prípadná dohoda s Talibanom negatívne neovplyvní. Ale ženy neboli súčasťou rokovaní, a preto potrebujeme miesto pri ďalších. Dosiahnutie práv, ktoré máme teraz, nás stálo priveľa síl na to, aby sme ich po mierovej dohode jednoducho stratili,“ hovorí politička a poetka Saira Šarífová.

Taliban: Zmenili sme sa

Počas vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001 trpel celý Afganistan, ale radikálne uplatňovanie praktík zvaných purda (hinduistická a moslimská koncepcia segregácie žien na verejnosti a povinné zahaľovanie sa) urobilo zo života peklo hlavne ženám. Stali sa prakticky zajatkyňami vo vlastných domovoch a rodinách, keď bez mužského príbuzného a totálneho zahalenia v burke nesmeli vyjsť na ulicu, museli prestať pracovať – jedinou výnimkou boli sestričky a lekárky, ale tie musel v práci sprevádzať muž – a správať sa za každých okolností „slušne“.

Dievčatá od ôsmich rokov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie