Denník N

Keď je galéria na chodbe školy, umeniu sa vyhnúť nedá

Dana Tomečková - Náčrt miesta, inštalácia v galérii Sumec. Foto - Annamária Španková
Dana Tomečková – Náčrt miesta, inštalácia v galérii Sumec. Foto – Annamária Španková

Galéria Sumec sídli priamo na chodbách súkromnej strednej Školy dizajnu v Bratislave, ale (už) nie je (iba) školskou galériou. Je to galéria v škole, ktorá ponúka súčasným profesionálnym výtvarníkom inštitucionálny priestor, pričom priamo komunikuje so študentmi a zasahuje do ich bežného školského života.

Z praxe našich stredných škôl, žiaľ, vieme, že neraz sa aj na umeleckých školách v rámci výučby histórie umenia študenti len málo stretávajú so súčasným umením, na ktoré často „neostáva čas“. Práve preto je priamy kontakt s ním na chodbách školy pozitívnym príkladom. Môže u študentov rozšíriť vnímanie sveta súčasného umenia, v ktorom chcú sami v budúcnosti tvoriť a pôsobiť.

Z výstavy Alexandry Barth – Stav vecí. Foto – René Lazový
Z výstavy Dominiky Belanskej – Suveníry zo zeme. Foto – Ľuboš Lehocký

Priamy kontakt so súčasným umením

Galéria začínala v roku 2001 ako školská galéria určená predovšetkým na prezentáciu prác a diel študentov a pedagógov školy. Jej program sa postupne začal premiešavať s občasnými výstavami profesionálnych výtvarníkov či absolventov. Vystavovali tu Michal Moravčík, Matúš Maťátko, Marek Ormandík, prebehla aj prezentácia projektu Bod 0, na ktorom vystavovali Ilona Németh, Krištof Kintera, Paveł Althamer či Szabolcs KissPál.

Koncepcia galérie sa v posledných rokoch menila na základe idey, že študenti umeleckých odborov by mali mať väčší kontakt so súčasnou umeleckou scénou. Takýmto spôsobom vznikla zaujímavá situácia, v ktorej sa študenti odborov úžitkového umeleckého charakteru (animovaná tvorba, grafický, odevný či priemyselný dizajn) stretávajú priamo v prostredí svojej školy s profesionálnym voľným umením a, naopak, sami si musia hľadať miesto v reálnom verejnom priestore na prezentáciu svojich školských prác.

Takto získajú potrebnú prax a skúsenosti s organizovaním výstav, so sebaprezentovaním a dostanú aj potrebnú spätnú väzbu na svoju tvorbu.

Z výstavy Gabriely Zigovej – CHe(e)r. Foto – Eliška Šufliarska
Dana Tomečková – Náčrt miesta. Foto – Annamária Španková

Reakcia, v akú sme mohli iba dúfať

V roku 2018 vzniklo v galérii niekoľko zaujímavých výstav a projektov, ktoré spája téma „priestor“ v širšom zmysle slova; od osobného, sociálneho, inštitucionálneho po čisto fyzický.

Práve kontext školskej inštitúcie je silným prvkom galérie. Za týmto programom kurátorsky aj organizačne stojí Ľuboš Lehocký. Každý z oslovených výtvarníkov reagoval na spomínanú tému v rámci svojich autorských úvah a ideí veľmi špecificky.

Tému priestoru na začiatku roka otvorila výstava Stav vecí Alexandry Barth, ktorá vo svojej autorskej tvorbe poníma fyzicky odosobnený a vyprázdnený priestor a estetizuje jeho každodennú podobu do maľby. Náročnejší koncept vnímania priestoru ponúkla Dana Tomečková svojou site-specific inštaláciou Náčrt miesta. Využila ready-made objekty priamo nájdené v priestoroch školy, ktoré dala do nových, netradičných súvislostí. Jemnou vizuálnou hrou nachádza nový kontext konkrétnych predmetov, ktorých funkciu mení zmenou ich polohy v priestore, čím mení aj ich význam.

Takýto konceptuálny minimalistický prístup je pre laického diváka často provokujúci a poburujúci. Vyvoláva otázky ako: Je to vôbec umenie?, či konštatovania: Toto by som dokázal aj ja. Preto je prirodzené, že aj študenti školy, ktorí ešte nemajú intenzívny kontakt so súčasnou scénou umenia, reagujú na podobné výstavy rôzne. Napríklad aj vlastnou intervenciou do výstavy Dany Tomečkovej, keď spontánne a nebadane pribudol do inštalácie ďalší esteticky podobný objekt (pravdepodobne dielo niektorého zo študentov). Takáto aktívna reakcia, namiesto pasívneho konštatovania bez zamyslenia, je výsledok, v aký by sme mohli iba dúfať.

Hodená PF-ka zo Školy dizajnu: Študentka grafického dizajnu Linda Várošová pre Denník N vytvorila nevšednú PF-ku. Na dlažobnú kocku ako symbol udalostí posledného roka napísala fontom pripomínajúcim staré písacie stroje slová sila, pevnosť, nezlomnosť, energia. PF-ka dostala miesto v redakčnej knižnici.

Priestor v širšom zmysle slova

Dominika Belanská pri tvorbe svojho projektu Suveníry zo zeme zvolila participatívny prístup ku konkrétnemu prostrediu školy, ako sociálnemu, tak architektonickému a inštitucionálnemu. Do prípravy a tvorby výstavy zapojila komunitu študentov, s ktorými aktívne zbierala fragmenty odpadu v areáli školy. Účastníkom vytvorila platformu na nový prístup k nepotrebným odhodeným predmetom, v ktorých študenti hľadali nové kvality a asociácie na základe osobných kritérií.

Takto vznikla inštalácia, ktorá zmenila uhol pohľadu na „odpad“, povýšila ho do úrovne očí na pozadí čistej bielej plachty, čím nás prinútila dívať sa na tieto fragmenty a vnímať ich inak, viac. Výstavu okrem inštalácie dotváral vyhradený priestor vo forme bielych plôch na zemi – základní na nepotrebné veci, ktoré hľadajú nových majiteľov. Do „pléna“ sa tak dostali papiere, knihy, klince, oblečenie, ale neskôr aj mušle, hračky či dokonca detské kočíky. Tento interaktívny počin tak menil podobu výstavy v jej priebehu a dával jej výrazný živý a sociálny náboj.

Rok 2018 uzavrela výstava Gabriely Zigovej CHe(e)r s hosťujúcim dielom od autorskej dvojice Žovinec Bros. s jasným zameraním na symbol stoličky. Stolička ako objekt je výrazným prvkom opakujúcim sa v dejinách umenia a zároveň je silným symbolom spoločenského statusu – miesta. Gabriela Zigová vo svojej poslednej tvorbe výrazne využíva tento konkrétny predmet a vizuálne ho analyzuje, rozkladá, pretvára a dáva do nových súvislostí s dôrazom na jej sociálny kontext spoločenskej hierarchie. Výrazným prvkom výstavy bola site-specific video performance, v ktorej autorka balansuje na školskej stoličke priamo na chodbe školy a zároveň v priestore galérie. Balans na stoličke je peknou metaforou v kontexte školy, študentského života z existenčného hľadiska hľadania si vlastného miesta v spoločnosti a v profesijnom živote.

Teraz najčítanejšie