Denník N

Prebehne najťažšia hodina slovenskej ústavnosti v utajenom režime?

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Kým z politického hľadiska je verejné hlasovanie jednou z dvoch možností, z hľadiska princípov právneho štátu ide o nevyhnutnosť.

Autor je advokát, externý doktorand Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave

Diskusia, či kandidátov na ústavných sudcov voliť v parlamente tajne, alebo verejne, prebieha momentálne v politickej rovine. Ako už v takýchto prípadoch býva zvykom, hmla politickej diskusie pohlcuje vecnosť a s ňou aj nespochybniteľné právne fakty. Dovolím si preto z týchto faktov zhrnúť aspoň tie najzákladnejšie, ktoré preukazujú, že kým z politického hľadiska je verejné hlasovanie poslancov len jednou z dvoch možností, z hľadiska práva a princípov právneho a demokratického štátu ide o nevyhnutnosť.

Rozsiahla diskusia o tajnosti, respektíve verejnosti hlasovania poslancov v personálnych voľbách v parlamente prebehla naposledy v roku 2010 v súvislosti s voľbou kandidáta na generálneho prokurátora. Pre kontext nie je na škodu si pripomenúť, že práve tajnosť volieb bola v tomto prípade zdrojom mnohých intríg a podozrení z korupčného správania, ktoré boli nepriamou príčinou nevymenovania riadne zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora (tou priamou bola predstieraná alebo úprimná neschopnosť vtedajšieho prezidenta rozlíšiť medzi pôvodcami týchto intríg a ich obeťami a z toho vyplývajúce svojvoľné vyvŕšenie sa na jednej z týchto obetí).

Okrem neuchopiteľných argumentačných výparov typu „ponovembrové demokratické tradície“ (ktoré, mimochodom, používajú zväčša tí, ktorí si november nevšimli a demokraciu si ctia, len keď musia alebo keď sa im to práve hodí) pracujú zástancovia tajnej formy poslaneckého hlasovania len s tromi ako-tak uchopiteľnými argumentmi na zdôvodnenie tejto svojej preferencie.

Občan vs štát alebo výkon práva vs výkon moci

Prvým ich argumentom je, že tajná forma voľby je „najdemokratickejšia“, a teda že verejná forma voľby je menej demokratická. Tu pomôže pripomenúť si, že demokracia (a jej zastupiteľská podoba) je forma vlády, v ktorej zdroj verejnej moci (ľud, občania) výkonom svojho volebného práva vo všeobecných, priamych, rovných a tajných voľbách splnomocňuje svojich volených zástupcov (poslancov), aby po stanovený čas a za ústavou a zákonom stanovených podmienok v jeho mene vykonávali verejnú moc.

Pri narábaní s týmto argumentom si však jeho používatelia – buď z nedostatku právneho povedomia (ten lepší prípad), alebo účelovo v snahe presadiť svoj politický záujem na úkor práva (ten horší prípad) – mýlia výkon volebného práva s výkonom verejnej moci. Ide pritom o dve veľmi rozdielne veci.

Výkon

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie