Môže sa slušný človek posmievať iným?
Nezosmiešňovať a nenadávať je spolu s pozdravom dobrý deň tá najmenej hodnotná a často pokrytecká slušnosť. Hlboko pod ňou sú oveľa podstatnejšie slušnosti.
Autor Cynickej obludy
Ako autor Cynickej obludy som mnohými ľuďmi považovaný za obzvlášť neslušného človeka. Lebo pri svojej práci zosmiešňujem iných ľudí, nerešpektujem ľudové prikázania typu „o mŕtvych len dobre“, posmievam sa teórii plochej Zeme, kresťanstvu a podobným porovnateľným ezoterickým náukam a dokonca sa občas nevyhýbam škaredým slovám.
To všetko sú bez debaty znaky neslušného človeka. Akurát ja sám seba napriek tomu za slušného človeka považujem. Tak ako samých seba za slušných ľudí nepochybne považujú Andrej Danko, Anton Hrnko, Eugen Korda, Ľuboš Blaha, Marian Kotleba, Boris Kollár, Marian Kočner, ten farár zo Žakoviec a čo ja viem, kto ešte.
Aby toho nebolo málo, dovolím si o sebe sám pred sebou tvrdiť, že nielenže ja sa považujem za slušného človeka, ešte som si aj istý, že ja som slušný človek na rozdiel od tých vyššie uvedených. Máme tu teda istý očividný rozpor, ktorý sa dá vysvetliť viacerými spôsobmi. Buď som neslušný ja, alebo sú neslušní tam tí paholkovia, alebo slušnosť nie je taká jednoduchá vec, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Jednoznačne, nech to vyzerá akokoľvek kontraintuitívne, sa prikláňam k tretej možnosti.
Pyramída slušnosti
Slušnosť je vyslovene viacvrstevný koncept. Tak ako existuje Maslowova pyramída potrieb, mohla by existovať niekoho iného pyramída slušnosti. Mne napríklad každý deň niekoľko ľudí napíše, že by som si mal ja sám na svojej vlastnej stránke robiť srandu z niečoho iného, než si robím. Ja im na to odpíšem „Ďakujem za váš nepodstatný názor“ a výsledný pocit je, že sa pravdepodobne
