Harabin pri Kosove buď zavádza, alebo nevie, o čom hovorí
Vyjadrenia Štefana Harabina o odtrhnutí Kosova od Srbska znejú, akoby si poradný posudok Medzinárodného súdneho dvora poriadne neprečítal. V horšom prípade ho dezinterpretuje a účelovo zavádza.
Autor sa venuje medzinárodnému právu a arbitráži v Paríži
Debata prezidentských kandidátov z minulého týždňa sa venovala aj zahraničnej politike a protiruským sankciám za ruské pôsobenie na Kryme.
Štefan Harabin by sankcie Európskej únie proti Rusku vetoval, pretože nie je presvedčený, že Rusko porušilo medzinárodné právo. Pre Maroša Šefčoviča je na druhej strane porušenie práva zo strany Ruska na Kryme „fakt“ a rovnaký názor zastáva aj Robert Mistrík.
V tom Harabin za potlesku, ktorý publikum darovalo jeho protikandidátom, položí otázku, „či pán Mistrík a pán Šefčovič poznajú rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o tom, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom“, implikujúc, že pri „odpojení Krymu v súlade s referendom“ nedošlo k porušeniu medzinárodného práva.
V skutočnosti však súd v Haagu nikdy nepovedal, že „odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom“. Takáto či jej podobná veta sa nenachádza vo francúzskej ani v anglickej verzii rozhodnutia súdu, ktoré si Štefan Harabin ako frankofón mal možnosť prečítať v oficiálnom jazyku súdu.
Keď 17. februára 2008 Kosovo vyhlásilo nezávislosť ako „nezávislý a suverénny štát“ od Srbska, tento
