Denník N

Dankova otázka a Madejova chybná odpoveď

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR (klub SaS)

Dankova otázka, či sa má opakovaná voľba kandidátov na ústavných sudcov vykonať tajne alebo verejne, je úplne legitímna. Madejom ponúkaná odpoveď, že tajne, je však založená na nesprávnom výklade zákona. Logika zákona aj jeho korektný výklad nás privedú k opačnému záveru. Aj opakovaná voľba má byť verejná.

Keď v utorok v parlamente neprešiel návrh poslancov za Smer-SD, aby sa o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu hlasovalo tajne, predseda Národnej rady Andrej Danko oznámil, že sa bude hlasovať verejne a ak nebude zvolených všetkých 18 kandidátov, tak sa opakovaná voľba uskutoční vo štvrtok tiež verejne. O chvíľu neskôr sa však obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou, aby zaujal stanovisko, ako sa má v opakovanej voľbe postupovať. Teda, či má byť hlasovanie verejné, alebo tajné.

Dankova otázka

Otázka predsedu Danka nie je úplne nezmyselná, ani to nie je čisto politický ťah, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V prospech verejnej voľby hovorí skutočnosť, že verejne sa hlasovalo v prvom kole a ide o ten istý bod programu, o ktorom sa má vo štvrtok hlasovať v opakovanej voľbe. Z hľadiska zdravého rozumu nemá žiadnu logiku, aby prvé kolo prebehlo verejne a druhé tajne.

Okrem zdravého rozumu je však potrebné oprieť sa aj o znenie zákona. A ustanovenie § 115 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktoré rieši práve túto opakovanú voľbu, tajné hlasovanie naozaj spomína a evidentne pripúšťa aj výklad, že by sa malo hlasovať tajne.
Dankova otázka je preto úplne namieste.

Chyba v rokovacom poriadku

V rokovacom poriadku je totiž zjavná chyba. Kým § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku stanovuje, že „tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie Národná rada“, § 115 ods. 2 zas hovorí, že „ak sa podľa odseku 1 nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje“.

Medzi týmito dvoma ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku je rozpor. Ak by sa Národná rada uzniesla na tom, že voľba kandidátov na ústavných sudcov bude tajná, praktický problém by nenastal. Tajná by bola v prvom kole a ako tajná by sa aj zopakovala. Keďže však voľba v prvom kole bola verejná, situácia ohľadom druhého kola nie je úplne jasná.

Ako sa to stalo?

Až do roku 2011 bola všeobecná úprava v rokovacom poriadku ohľadom tajnosti či verejnosti volieb opačná ako dnes.

Ustanovenie § 39 ods. 8 znelo: „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Čiže voľby mali byť podľa rokovacieho poriadku tajné, ale bola možnosť uznesením ich zmeniť na verejné, ak tajnosť voľby nebola stanovená priamo ústavou alebo zákonom. Potom však prišla voľba kandidáta na generálneho prokurátora, pri ktorej v tajnej voľbe takmer vyhral Dobroslav Trnka, lebo okrem vtedy opozičných poslancov za Smer-SD a SNS zaňho zahlasovali aj najmenej štyria koaliční poslanci, ktorí sa k tomu nepriznali. Následne vtedajšia vládna koalícia presadila zmenu rokovacieho poriadku tak, že voľby v Národnej rade sú rovnako ako iné hlasovania verejné. Okrem prípadov, keď tajnosť hlasovania predpokladá ústava alebo keď ich z verejných na tajné zmení svojím uznesením Národná rada.

Keďže tajné voľby boli v rokovacom poriadku spomínané na viacerých miestach (pri konkrétnych voľbách), novela z roku 2011 vypustila tajné voľby aj z ďalších ustanovení rokovacieho poriadku. Na jedno však zabudla. V § 115 z odseku 1 (prvé kolo) vypustila slová „v tajnej voľbe“, v odseku 2 však slovo „tajná“ pred slovom „voľba“ zjavným omylom ponechala.

A nikto si to vtedy nevšimol. Aby som sa z toho nevyčleňoval. Aj ja som bol vtedy poslancom a nevšimol som si to. Takže je to aj moja chyba.

Prečo sa to neopravilo?

Ešte zaujímavejšie však je, že si tú zjavnú chybu v zákone o rokovacom poriadku nikto v parlamente nevšimol nasledujúcich sedem a pol roka. A to bolo zákon o rokovacom poriadku odvtedy 17-krát novelizovaný.

Po voľbách 2012 vytvoril Smer-SD jednofarebnú vládu a v parlamente mal sám väčšinu. A hoci Smer-SD preferuje tajné voľby pred verejnými, v rokovacom poriadku ponechal úpravu, že základné nastavenie volieb je verejné hlasovanie a uznesením ho možno zmeniť na tajné. Hoci sa mohol vrátiť k pôvodnej úprave, že voľby sú tajné, ak ich Národná rada uznesením nezmení na verejné. Namiesto toho radšej pred každou voľbou poslanci Smeru navrhnú, aby sa voľba vykonala tajne. A vždy si to tak aj schvália. Okrem utorňajšej voľby kandidátov na ústavných sudcov, keď sa proti tomu postavili poslanci za Most-Híd.

Chybu v zákone si nevšimol ani Danko vo svojej slávnej „horalkovej novele“ rokovacieho poriadku. Pozornosť sa sústredila na horalky, transparenty, vizuálne pomôcky a iné dôležité veci.

Možný problém niektorí z nás zaregistrovali až v decembri, keď sa začalo hovoriť o voľbe kandidátov na ústavných sudcov a o tom, že voľba by mala byť verejná. Ale to už bolo na úpravu zákona neskoro.

Čo s tým teraz?

Situáciu, keď si viaceré ustanovenia právnych predpisov navzájom odporujú, riešia kolízne pravidlá, ktoré hovoria o tom, ktoré z nich má dostať prednosť.

Najsilnejšie z nich Lex superior derogat legi inferiori v tejto situácii použiť nemožno, pretože toto pravidlo hovorí o tom, že právna norma vyššej právnej sily má prednosť pred právnou normou nižšej právnej sily. To znamená, že úprava zakotvená v ústave má prednosť pred úpravou zakotvenou v zákone a úprava zakotvená v zákone má zasa prednosť pred úpravou zakotvenou vo vyhláške ministerstva alebo všeobecne záväznom nariadení obce. V tomto prípade však ide o ustanovenia toho istého zákona, takže toto pravidlo je nepoužiteľné.

Ostávajú dve ďalšie kolízne pravidlá

Pravidlo Lex specialis derogat legi generali hovorí o tom, že špeciálna úprava má mať prednosť pred všeobecnou úpravou. Jeho logika stojí na predpoklade, že zákonodarca chce vedome riešenie istého konkrétneho typu situácie upraviť spôsobom odlišným od všeobecného pravidla, ktoré sa vzťahuje na ostatné situácie. Napríklad na určité typy konaní v závislosti od ich povahy určí lehotu na odvolanie kratšiu alebo dlhšiu, než je všeobecná lehota 15 dní.

Pravidlo Lex posterior derogat legi priori hovorí o tom, že neskoršia úprava má mať prednosť pred skoršou. Toto pravidlo je založené na predpoklade, že zákonodarca chce určité vzťahy upraviť nanovo, a preto novšia právna úprava viac zodpovedá jeho skutočnej vôli ako tá staršia.

Madejov Lex specialis

Prvé z týchto dvoch pravidiel hovorí v prospech tajnej voľby a opiera sa o logiku, že v § 39 ods. 8 sa nachádza všeobecná úprava (volí sa verejne, ak Národná rada nerozhodne, že tajne) a v § 115 ods. 2 špeciálna úprava, ktorá sa týka opakovanej voľby kandidátov na ústavných sudcov. O toto pravidlo sa opiera aj návrh predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja, aby výbor konštatoval, že opakovaná voľba sa má zo zákona uskutočniť tajne.

Druhé z týchto dvoch pravidiel hovorí v prospech verejnej voľby, lebo ustanovenie § 115 ods. 2 bolo v zákone o rokovacom poriadku aj pred rokom 2011 a súčasné znenie § 39 ods. 8 sa doň dostalo až novelou z roku 2011.

Kolízia kolíznych pravidiel alebo chyba právnej úpravy?

Ako rozlúsknuť kolíziu dvoch kolíznych pravidiel? Teoreticky by malo pravidlo Lex specialis dostať prednosť pred pravidlom Lex posterior. Pretože neskoršia úprava všeobecného pravidla nemusí automaticky znamenať vôľu zmeniť aj špecifické pravidlo.

Lenže tu nie sme v situácii skutočnej kolízie dvoch kolíznych pravidiel, ale zjavnej legislatívnej chyby, ktorá sa ocitla v zákone o rokovacom poriadku v roku 2011 a dosiaľ z neho nebola odstránená. Účelom novely z roku 2011 bolo stanoviť verejnú voľbu pre všetky voľby s výnimkou tých, pri ktorých ústava nariaďuje tajnú voľbu. A tých, pri ktorých sa Národná rada uznesenie, že zmení verejnú voľbu na tajnú.

Podrobne zargumentované stanovisko Via Iuris k tejto otázke pripomína dôvodovú správu novely z roku 2011, v ktorej sa píše, že sa navrhuje aj odtajnenie voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Že sa to v § 115 premietlo iba do úpravy odseku 1 a na odsek 2 sa zabudlo, je zjavná chyba. Že sa to odvtedy neopravilo, čím sa pokúša argumentovať aj Madejom pripravený návrh uznesenia ústavnoprávneho výboru, nie je žiadnym dôkazom, že nejde o chybu právnej úpravy, ale je iba výsledkom prostého, hoci zahanbujúceho faktu, že si to doteraz nikto v parlamente nevšimol.

Ak je pochybnosť o texte zákona, respektíve text zákona možno vyložiť viacerými spôsobmi, je potrebné prihliadať na úmysel zákonodarcu. A vybrať si z rôznych možných výkladov ten, ktorý viac úmyslu zákonodarcu zodpovedá. Z dôvodovej správy k novele z roku 2011 je úplne zrejmý úmysel odtajniť voľby, vrátane voľby kandidátov na ústavných sudcov. Úmysel ponechať pre druhé kolo voľby kandidátov na ústavných sudcov tajnú voľbu v ňom nie je obsiahnutý.

V prospech tvrdenia, že ide o omyl, svedčia aj dve nasledujúce skutočnosti:

Nemá ani tú najmenšiu logiku, aby voľba kandidátov na ústavných sudcov bola v prvom kole verejná a v druhom tajná. Žiadnu logiku preto nemôže mať ani právna úprava, ktorá by takéto niečo vyžadovala.

Ustanovenie § 115 ods. 2 hovorí o tom, že tajná voľba sa „opakuje“. Ako sa však tajná voľba môže „opakovať“, keď v prvom kole bola voľba verejná, ako v práve aktuálne riešenom prípade?

Správna odpoveď na Dankovu otázku

Správna odpoveď na Dankovu otázku preto nie je tá Madejom navrhovaná. Teda, že v prípade § 115 ods. 2 ide o Lex specialis, a preto má byť v druhom kole voľba zo zákona tajná. Správnou odpoveďou je konštatovanie, že § 115 ods. 2 obsahuje zjavný omyl, podľa ktorého pri rešpektovaní elementárnej logiky nemožno postupovať. A vzhľadom na utorňajšie rozhodnutie Národnej rady vykonať voľbu kandidátov na ústavných sudcov verejne má Národná rada aj opakovanú voľbu v súlade s § 39 ods. 8 uskutočniť verejne.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie