Denník N

Politická smrť v priamom prenose

Vyhodiť z SDKÚ jej predsedu zrejme nepripadá do úvahy. Len by to urýchlilo jej koniec. Lenže stranu lepšia perspektíva nečaká ani vtedy, ak si predsedu ponechá.

Iste, chcieť od opozície, aby sa do posledného člena dohodla na spoločnom kandidátovi na post šéfa NKÚ, bola nehorázna, antidemokratická Ficova požiadavka, hodná iba totalitného režimu. Taký však nepočíta ani s opozíciou vôbec. Opozícia neskladá svoje hlasy dokopy príkazom nejakého „vodcu“, ale väčšinovým konsenzom.

Na druhej strane je však rovnako nehorázne, ak vedľa dohodnutého väčšinového kandidáta opozície postavia až na kandidačnú listinu – v takom závažnom prípade ako bol tento – niektorí z jej členov svojho vlastného protikandidáta. Navyše, ak tu šlo iba o tri zanedbateľné hlasy navrhovateľov dvoch takýchto protikandidátov. Obvyklý demokratický úzus v takomto prípade káže, aby sa väčšinovému rozhodnutiu podrobili aj iniciátori odlišných návrhov, ktoré potom z kandidačnej listiny stiahnu.

Prekročili hranice

Práve toto mali urobiť aj Frešo so svojím kandidátom Mitríkom a obaja navrhovatelia Henriety Crkoňovej. Mohli zotrvať na svojom nesúhlase, nanajvýš sa mohli zdržať hlasovania, ale týmto krokom prekročili hranice opozičnej spolupráce. Dostali sa do jedného protiopozičného šíku spolu s poslancami Smeru.

Lebo otázka nestála tak, že sú tu tri opozičné návrhy, z ktorých si vyberie parlament, teda prakticky vládna väčšina. Vyberalo sa medzi jedným väčšinových opozičným návrhom a dvomi počtom hlasov zanedbateľnými vzdoronávrhmi. To, že prišli tiež od ľudí z opozície je v danom prípade irelevantné, lebo väčšina opozície sa s nimi nestotožnila, ba striktne proti nim protestovala.

Napokon, môžeme si odhadom overiť, koľko akých hlasov jednotliví kandidáti asi dostali. Mitrík dostal 82 v zdrvujúcej prevahe vládnych hlasov (vrátane jedného Frešovho), Žilinka v rovnako zdrvujúcej prevahe 54 opozičných hlasov a Crkoňová okrem hlasov svojich dvoch navrhovateľov ešte tri hlasy asi pomýlených poslancov.

Opak dezolátneho stavu

Podľa Fica aj tieto voľby svedčia o tom, že „opozícia je v dezolátnom stave, je to jej veľká prehra“. To že sa dokázala dohodnúť na svojom väčšinovom kandidátovi vôbec nesvedčí o nejakom „dezolátnom stave“. Skôr naopak, o pokroku pri hľadaní konsenzu v závažných spoločných otázkach. Keby nebolo individuálnych „zradcov“ (a tí sa môžu vyskytnúť vždy), stál by Fico pred veľkým problémom ako uhrať tieto voľby, ktoré sám inicioval. Takto to mal prostredníctvom svojej „piatej kolóny“ v samotnej opozícii podstatne uľahčené.

Lebo nech sa to vezme akokoľvek, Frešo aj s tými ďalšími dvomi objektívne zohral úlohu takejto „piatej kolóny.“ Bez ohľadu na to, aké boli ich subjektívne úmysly. Pravda je však taká, že keby chceli cieľavedome Ficovi nahrať a opozícii uškodiť, nemohli si zvoliť lepší spôsob.

Frešo zohral úlohu povestného „Trójskeho koňa“ a tí dvaja s Crkoňovou mu (a Ficovi) poslúžili ako akýsi krycí manéver. Lebo Ficove úmysly boli od počiatku viac ako jasné. Mitrík bol preňho jediný prijateľný kandidát a Fico to dával zreteľne najavo. Že sa stal napriek tomu (či práve preto?) aj Frešovou jednotkou, bol pre Fica politický zisk a pre opozíciu politický podraz.

Čo s Frešom?

V KDH si so svojím „zradcom“ poriadok urobili: vyhodili ho zo strany. Nie za odlišný názor, ako ich za to kritizuje Frešo, ale za rozchod s líniou strany v principiálnej otázke. A ten rozchod nezostal pri názore, ale pokračoval aj rozporným politickým činom: predložením danej spornej kandidatúry. Ale čo si počať s Frešom?

Vyhodiť zo strany SDKÚ jej predsedu zrejme nepripadá do úvahy: v podstate by to len urýchlilo hroziaci koniec samotnej strany vôbec. Lenže nijaká lepšia perspektíva sa jej nerysuje, ani keď ho na čele tejto zúboženej strany ponechajú. Politickí partneri z opozície mu prejavujú pohŕdanie a do budúcnosti sľubujú ignorovanie a aj keď emócie časom vychladnú, z tohto marazmu sa ani Frešo, ani SDKÚ už nevymotajú. Lebo očakávať, že by preňho mohol niečo spraviť Fico, je čistý ošiaľ. Prečo by pre lúzra pohol čo len prstom?

Tak z akých dôvodov to potom spáchal taký starý ostrieľaný politický lišiak, akým je Frešo? Že by mu zlyhal politický inštinkt, že by mu v ňom čosi nevyšlo? Lebo pri racionálnej úvahe v tej jeho skladačke akoby čosi chýbalo. Lebo sa človeku nechce ani veriť, že do toho hazardu šiel len tak naslepo. My zatiaľ nevieme a on sám sa môže utešovať iba tým, že boli u nás aj mnohé menej slávne odchody zo scény do politického dôchodku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie