Denník N

O plávaní a o veciach, ktoré sme neurobili

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Všetci sme také múzeá vecí, ktoré sme nikdy neurobili.

Zabudol si si uterák. A vlastne aj plavky. Zistil si to však až vyzutý a holý pri skrinke číslo 25. Celé zobliekanie si musel zopakovať znova, akurát presne v opačnom poradí. Mokré zimné topánky si vzal z plastového válovčeka, kde sa už nazbierala voda po predošlých plavcoch, a kráčal k východu. Z podrážok ti na hnedé dlaždice odkvapkávala špinavá brečka. To je všetko, čo zostane z toho nádherného bielučkého snehu. Čierne čliapance.

Bol si nahnevaný a naplano rozdráždený vôňou bazénovej vody, ktorá bola len za rohom, a predsa tak ďaleko.

Recepcia bola prázdna. Na pulte bol zvonček ako v hoteloch, no zdalo sa ti zbytočné vyzváňať len preto, že chceš vrátiť kľúč. Dvadsaťpäťku si položil na sklo a začal sa obúvať.

„Idete plávať?“ ozvalo sa za tebou. Od dverí vedúcich priamo k bazénu vystúpila z tieňa silueta mladej ženy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie