Všetko sa pominie, iba Šabľový tanec je večný. To je jeden z leitmotívov novej knihy Pavla Vilikovského
Novela, román, memoárová próza? Vydarený memoárový román s viacerými, veľmi súvisiacimi dejovými líniami, s mnohými postavami, ale dominantnou je rozprávač (okrem drobných výnimiek stále v ja-forme), ktorého možno označiť za protagonistu. Protagonista-rozprávač knihy Pavla Vilikovského RAJc je preč (Petrus) nie je obyčajný, miestami sa stáva rozprávačom vševediacim, keď „vidí“ do myslenia iného, neznámeho človeka, dokonca do jeho spomienok.
Rozprávač-protagonista hodnotí najmä sám seba, analyzuje vlastnú psychológiu, uvádza svoje predstavy, ako by reagoval, ako by mal či mohol reagovať na repliky iných ľudí-postáv. („No na to, aby sme boli sami sebou, potrebujeme druhých.“) Je výborným pozorovateľom – mapuje skutočnosť prítomnú a najmä tú minulú pomocou bežných, ale zaujímavých detailov až tak
