7 dobrých správ: Pražský hasič bojoval s rakovinou. Jeho kolegovia sa zapísali do registra darcov, aby mu pomohli

Malorka aj Ibiza bojujú proti klimatickým zmenám, banskobystrická nemocnica má urgent II. typu a deti v Kecerovciach konečne dostanú škôlku. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.
1. V Afrike sa objavil čierny leopard
V Afrike sa po vyše sto rokoch objavil čierny leopard. Upozornil na to biológ Nick Pilfold, ktorý so svojím tímom rozmiestnil v kenskej buši koncom minulého roka fotopasce. Zakrátko jedna z kamier zachytila vzácneho leoparda, píše National Geographic.
Čierny leopard má zvýšené hladiny melanínu, ktoré spôsobujú jeho špecifické tmavé zafarbenie. To mu prináša výhodu hlavne pri love, keďže je lepšie maskovaný. Toto zviera bolo kedysi v Keni bežné, avšak neexistovali takmer žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho výskyt.
„Takmer každý má príbeh o tom, že takého leoparda videl – bol to taký mýtus,“ povedal Pilfold.
Zábery z Pilfoldovej fotopasce v januári zverejnil aj odborný časopis African Journal of Ecology. Ide o prvý dôkaz, že v Afrike opäť žijú tieto zvieratá. Jediným doterajším potvrdením existencie čierneho leoparda bola fotografia z roku 1909 z Etiópie, ktorú vlastní prírodovedecké múzeum vo Washingtone.
Čierny leopard sa objavil ako komiksový hrdina Black Panther, ktorý žije vo vymyslenej krajine Wakanda. Tá sa nachádza vo východnej Afrike neďaleko Kene.
„Ide o výnimočnú náhodu,“ uviedol Pilfold. „Čierne leopardy sa vyskytujú len na mieste, kde by mali byť aj podľa marvelovského komiksového sveta.“
Black leopards have reportedly been spotted in and around Kenya for decades, but photographic proof remains quite rare https://t.co/FQWMA1YwZ1
— National Geographic (@NatGeo) February 12, 2019
2. Španielske ostrovy bojujú proti klimatickým zmenám
Španielske Baleárske ostrovy schválili zákon, ktorý má do roku 2050 zakázať používanie fosílnych palív, píše Washington Post. Jeho cieľom je zabezpečiť všetku elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov.
Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori patria k populárnym destináciám – v roku 2017 ich navštívilo okolo 13 miliónov turistov. Najväčšie z ostrovov sú Malorka a Ibiza. Nový zákon chce na súostroví zakázať autá na diesel do roku 2025 a na benzín od roku 2035.
Vláda na ostrovoch totiž tvrdí, že Baleáry sú nadmieru zraniteľné voči globálnemu otepľovaniu. Môže za to málo zrážok a časté teplotné výkyvy, ktoré ohrozujú zdravie obyvateľov aj zásoby vody.
Agentúra AP však upozorňuje, že zákon môžu v Európskej komisii napadnúť španielski výrobcovia automobilov.
Baleárske ostrovy pred rokom zaviedli takzvanú ekologickú daň, ktorú investujú do ochrany životného prostredia a obnovy turistických zón.
3. Austrálsky súd zamietol vznik uhoľnej bane
Austrálsky súd s poukazom na globálne otepľovanie zamietol žiadosť o otvorenie uhoľnej bane. Ide o prvý prípad v Austrálii, keď zabránili ťažbe z dôvodu klimatických zmien.
Súd spustilo zamietavé rozhodnutie vlády proti vytvoreniu bane neďaleko mesta Gloucester. Proti sa odvolala spoločnosť Gloucester Resources.
Sudca Brian Preston vo svojom rozhodnutí podľa Nature uviedol, že projekt by sa mal zamietnuť, pretože „emisie skleníkových plynov z uhoľnej bane a to, čo vyprodukuje, zvýšia celkovú koncentráciu skleníkových plynov vo svete v čase, keď je nanajvýš potrebné rýchlo a zásadne znižovať emisie skleníkových plynov tak, aby sme dosiahli všeobecne odsúhlasené ciele v oblasti klímy“.
Január bol pre Austráliu jedným z najhorúcejších mesiacov. Extrémne počasie spôsobilo aj rozsiahle požiare, iné časti krajiny zas ohrozovali povodne v dôsledku silných dažďov. Zmena klímy spôsobuje práve extrémne výkyvy počasia, ktoré sú stále častejšie vo viacerých častiach sveta.
Landmark ruling in Australia rejects a coal mine over global warming. For the first time a court refuses a mine because it will increase emissions at a time when “rapid and deep decrease” in emissions is urgently needed. Bravo! 👍https://t.co/dD5MMQ0HA5 pic.twitter.com/Jm30Wx3dy5
— Erik Solheim (@ErikSolheim) February 13, 2019
4. Pražskému hasičovi pomohli v chorobe kolegovia
Michal Tittl si po škole splnil svoj detský sen – stal sa hasičom záchranného zboru pražského letiska. Keď mal 22 rokov, diagnostikovali mu rakovinu krvi, a preto sa svojho povolania musel vzdať. Absolvoval množstvo vyšetrení, väčšinu času trávil v nemocnici, a jeho stav sa neustále zhoršoval. Mal jediný cieľ – prežiť, a teda nájsť vhodného darcu kostnej drene. Keďže kostná dreň jeho sestry nespĺňala požiadavky, museli hľadať ďalej.