Antisemitizmus sa v islamskom svete rozšíril ako rakovina

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V posledných týždňoch sa pozornosť médií sústredila na dve nové členky amerického kongresu z Demokratickej strany Ilhan Omarovú a Rashidu Tlaibovú, ktoré sú moslimky a vyjadrili kritický názor na Izrael a jeho najpevnejších amerických podporovateľov. Ich tvíty a komentáre niektorí ľudia nepovažujú len za kritiku Izraela, ale aj za dôkaz rastúcej vlny antisemitizmu na novej ľavici.

Neviem, čo tieto dve poslankyne nosia v srdci, ale verím tomu, že moslimovia by mali zvlášť uvážliví, keď hovoria o týchto veciach, pretože po islamskom svete sa antisemitizmus rozšíril ako rakovina. Tieto kongresmanky za to, samozrejme, nie sú žiadnym spôsobom zodpovedné, ale mali by si byť vedomé jedovatej atmosféry.

Tolerantnejšie prostredie

V roku 2014 americká Liga proti hanobeniu urobila prieskum vo viac ako sto krajinách, v ktorom zisťovala postoj k Židom. Zistila, že antisemitizmus bol u moslimov dvakrát častejší ako u kresťanov a že sa oveľa častejšie vyskytuje na Blízkom východe než na oboch amerických kontinentoch. A často nezostane len pri slovnom vyjadrení, ale tieto postoje nakoniec skončia teroristickými útokmi proti Židom, dokonca proti deťom, a to aj v krajinách ako Francúzsko.

Možno ľudí prekvapí, že nie vždy to bolo takto. V skutočnosti bol počas väčšej časti dejín Blízky východ k Židom pohostinný, kým kresťanská Európa ich zabíjala či vyháňala. Veľký historik Bernard Lewis mi raz povedal, že „ľudia často postrehli, že na konci štyridsiatych rokov a v päťdesiatych rokoch utiekli z arabských krajín státisíce Židov, ale len zriedka sa pýtajú, prečo na týchto miestach dovtedy žili?“

Vo svojej vplyvnej knihe Židia v islame Lewis poukazuje na to, že v stredoveku, keď bolo v kresťanskom svete bežné produkovať protižidovské spisy, v islamskom svete to bolo zriedkavé. V prvých storočiach islamskej vlády existoval „istý druh symbiózy medzi židmi a ich susedmi, ktorá v západnom svete medzi obdobím helenizmu a modernou dobou nemala paralelu. Židia a moslimovia udržiavali extenzívne a intímne kontakty, kam patrili aj spoločenské a intelektuálne združovanie – spolupráca a dokonca osobné priateľstvo“. Iste, vtedajšie postavenie Židov by človek nemal preceňovať, napokon, stále to boli občania druhej triedy, ale moslimské spoločnosti ich tolerovali oveľa viac ako kresťanské.

Šírenie jedovatých predsudkov

Toto sa v moslimskom svete zmenilo až na konci 19. storočia, keď sa podľa Lewisa „ako priamy výsledok európskeho