Pomôžme chudobným deťom a zrušme plošné obedy zadarmo

Autor je analytik INESS

O ekonómoch sa šíria všelijaké predsudky. Napríklad, že sú to sebeckí účtovníci, ktorí myslia len na peniaze. Určite sa nájdu medzi ekonómami aj takí, ale neplatí to na všetkých. Ja som ekonóm a dokážem sa aspoň trocha vcítiť do života chudobného dieťaťa, ktoré vyrastá v hrozných podmienkach a štatisticky nemá najmenšiu šancu sa z nich dostať. V skutočnosti dokážem tieto hrozné podmienky vyhodnotiť ešte „objektívnejšie“ ako samotné dieťa. To často ani netuší, „o čo prichádza“. Je uzatvorené v kultúrnej bubline miestneho života, ktorá nepozná koncepcie ako životná kariéra, plánovanie, čo sa stane o mesiac, o rok, alebo život mimo svojho dvora.

Ak je niekde potrebná sociálna politika, tak je to v takýchto prípadoch. Tie deti za svoj osud naozaj nemôžu a neplatia tu ani klasické mantry ako „každý si je strojcom svojho šťastia“ a „bez práce nie sú koláče“. Podľa niektorých odhadov je na Slovensku chudobou ohrozené každé piate dieťa z takmer pol milióna. To nutne neznamená, že žije vo vyššie opísaných hrozných podmienkach. Ale predpokladajme, že máme na základných školách okolo 90-tisíc chudobných detí, ktoré potrebujú pomoc. Ak započítame aj predškolské ročníky, dostaneme sa na číslo niečo nad 100-tisíc. Ako pomôcť týmto deťom?

Ako pomáhame chudobných deťom dnes

Pri každej analýze je najskôr potrebné poznať počiatočný stav. Ako štát dodatočne pomáha týmto chudobným deťom oproti štandardnej rodinnej politike? V súčasnosti štát poskytuje príspevky pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré môžu základné školy využiť na materiálne (pomôcky, učebnice) a nemateriálne (odmeny pre asistentov učiteľa, sociálnych pedagógov) účely. Ročne ide na túto politiku približne sedem miliónov eur.

V rámci pomoci žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia štát ešte dotuje takzvané rozvojové projekty, na ktoré ide zanedbateľná suma niekoľko desaťtisíc eur ročne.

Okrem toho štát poskytuje dotácie na stravu a pomôcky pre chudobné deti. Na stravu prispieva niečo viac ako osem miliónmi eur a na školské pomôcky skoro dvoma miliónmi eur. Chudobné troj- a štvorročné deti majú tiež nárok na materskú škôlku bez poplatkov (kam sa však z rôznych dôvodov nedostanú). A to je všetko. Štát dáva na zlepšenie situácie týchto najchudobnejších detí na Slovensku okolo 16 miliónov eur ročne. To sú stotiny percent rozpočtu verejnej správy. Na porovnanie, len na úrokoch zaplatil štát minulý rok 1 151 miliónov eur.

Do takto nastavenej sociálnej politiky prišlo nové opatrenie vlády, ktorá sa rozhodla zaviesť plošné obedy zadarmo pre všetky deti na základných školách. Keby som si mal tipnúť zámer osoby, ktorá s týmto opatrením prišla, tak za ním vidím jednoznačnú snahu o kúpenie si mediánového voliča/rodiča. Inými slovami fiškálny populizmus.

Časť odbornej verejnosti však privítala toto opatrenie ako vítanú pomoc práve spomínaným chudobným deťom. Podľa mňa sa však títo odborníci nepozreli na dodatočné náklady tohto opatrenia a neporovnali ho s alternatívnymi opatreniami a s ich dodatočnými benefitmi, ktoré mohli za tieto isté peniaze získať práve chudobné deti.

Ako najlepšie pomôcť chudobným deťom

Pri zavedení plošných obedov dostanú pomoc všetky deti, ale z pohľadu tých chudobných sa až tak veľa nezmení. Ony už totiž mali nárok na obed zadarmo.

Sociológovia hovoria o výhode plošných obedov, že ostatné deti už nebudú môcť na tie chudobné ukazovať prstom, že niečo dostávajú zadarmo. Otázkou je, či táto psychologická výhoda stojí za dodatočných 117 miliónov eur a či sa nedá dosiahnuť aj nejako inak – napríklad anonymitou pri schvaľovaní a odovzdávaní obedných lístkov.

Iná výhrada je, že súčasné nastavenie dotácií na stravu nezachytí približne polovicu chudobných detí, ku ktorým by sa obedy zadarmo mali dostať. Aspoň tak to odhadujú analytici Útvaru hodnoty za peniaze vo svojej novej správe. Toto je už silnejšia výhrada a práve na jej riešenie mali byť zamerané alternatívne formy opatrení. Otázkou je, prečo sa o to nikto ani nepokúsil.

Podľa mňa je to tým, že časť odbornej verejnosti, ktorá víta plošné obedy zadarmo ako dobré riešenie pre chudobné deti, extrémne podhodnocuje výšku dodatočných nákladov tohto opatrenia. Doteraz dával štát na dotácie na stravu približne osem miliónov eur ročne pre približne 60-tisíc detí. Teraz sa chystá zvýšiť túto dotáciu o viac ako 100 miliónov eur. A hlavným argumentom je, že takto sa k obedom zadarmo dostane aj druhá polovica chudobných detí – zvyšných 60-tisíc, ktoré dnes systém nezachytí.

To inými slovami znamená, že pokiaľ doteraz sme dávali na jeden obed pre chudobné dieťa v priemere 70 centov, tak pri snahe naservírovať obed dieťaťu aj z druhej polovice chudobných detí vzrastie cena obedu na 4,90 eura. Jeden obed pre chudobné dieťa tak bude stáť sedemkrát viac. Takýto rozdiel v efektivite už stojí za zamyslenie a hľadanie alternatív.

Dve alternatívy pre chudobné deti

Viem si predstaviť napríklad takúto alternatívu: zdvojnásobíme pôvodnú dotáciu na stravu pre všetky chudobné deti (zaplatíme deťom aj raňajky a menší olovrant) a plus k tomu prirátame náklady aj na dotácie pre druhú polovicu chudobných detí, ktoré dnes systém nezachytí. Takéto opatrenie by stálo dodatočných približne 24 miliónov eur. Z plánovaných 117 miliónov eur zvýšenia by nám ostalo viac ako 90 miliónov. Dosť zdrojov na to, aby sme našli a zaplatili spôsob, ako identifikovať a doručiť obedy zadarmo aj pre chudobné deti, ktoré dnes systém nezachytí. Nech by tento systém stál aj päť miliónov eur, ešte stále by sme príspevok vedeli zdvihnúť na tri eurá denne na chudobné dieťa a ostalo by 48 miliónov eur. Nepomohli by sme takto chudobným deťom viac?

A to nie je všetko. Na problém sa musíme pozerať hranične. Otázkou je, či sa plošným obedom naozaj podarí zachytiť druhú polovicu chudobných detí, ktoré dnes obedy nedostávajú. Nevidel som žiadne analýzy, prečo nám uniká polovica detí zo súčasného systému, ktorý testuje, či niekto v rodine poberá dávku v hmotnej núdzi alebo je rodina pod hranicou životného minima. Politika plošných obedov predpokladá, že všetky deti prídu do školy a vydržia tam až do obeda. Čo nemusí platiť pri tých najchudobnejších z chudobných detí. Čo ak sú to deti, ktoré ani nechodia do školy? Alebo tam chodia len minimálne, aby ich rodičom nezobrali sociálne dávky? Ako plošné obedy pomôžu takýmto deťom? Im sme nijako nepomohli a 117 miliónov eur bude minutých prevažne na obedy pre deti z rodín s dostatočnými príjmami.

To však nie je jediná alternatíva. Ak sa niekomu zdá nereálne zachytiť individuálne chudobné deti, existuje aj druhý najlepší scenár. Chudoba detí na Slovensku nie je distribuovaná rovnomerne. V troch krajoch (Banskobystrický, Prešovský a Košický) sa nachádza skoro 90 percent všetkých detí, ktoré dnes poberajú dotáciu na stravovanie. Druhý najlepší scenár by tak nebolo prideľovať dotácie individuálne podľa stavu detí, ale podľa okresov, kde žijú. Zavedením obedov zadarmo v okresoch s najväčším podielom chudobných detí zachytíme drvivú väčšinu chudobných detí. A zároveň nebudeme platiť veľké milióny pre rodiny v okresoch, kde je trojpercentná nezamestnanosť. Čím nám ostane viac peňazí na viac a lepšej pomoci pre deti, ktoré to naozaj potrebujú. Mohli by sme takto ušetriť viac ako polovicu zo 117 miliónov eur (pričom súčasná dotácia na stravu by ostala platiť na celom území – chudobné deti z bohatších regiónov by tak o podporu neprišli).

Kde použiť ušetrené peniaze

A tie peniaze je kde použiť. Útvar hodnoty za peniaze nedávno zverejnil Revíziu výdavkov na skupiny ohrozené chudobou, kde ukázal, aké veľké diery máme v poskytovaní predškolského vzdelávania pre chudobné deti. A to je vzdelávanie, ktoré tieto deti skutočne potrebujú. Môže im v skorom veku ukázať život aj mimo ich kultúrnej bubliny. Okrem toho máme na Slovensku množstvo neziskových organizácií, ktoré priamo v praxi dokázali, že vedia tieto deti zachytiť a zabezpečiť im lepšiu budúcnosť. A jednou z prekážok na rozširovanie dobrej praxe sú chýbajúce peniaze. Keby ste boli v topánkach 19-ročného mladíka, ktorý vyrastal ako chudobné dieťa, chceli by ste, aby ste pred 15 rokmi dostali obed zadarmo, alebo aby sa k vám dostala neziskovka ako ETP, LEAF alebo Človek v ohrození?

To, že politika plošných obedov bola prijatá v niektorých bohatších západných krajinách, neznamená, že to je najlepšia politika pre Slovensko tu a teraz. Slovenská republika má trochu iné rozpočtové obmedzenia a iné pálčivé problémy ako Fínsko. Stačí sa pozrieť na našich susedov Čechov, kde vládnuca koalícia tiež schválila obedy zadarmo, len nie plošné, ale len pre chudobné deti.