Kukan: Šefčovičovi hrozí, že skončí ako ja, pretože sa nevie dištancovať od Smeru
„Andrej Kiska ma sklamal, proti Dankovi by sa malo zakročiť a opozícia svoj moment prespala,“ vraví bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Eduard Kukan bol pred 15 rokmi ako šéf slovenskej diplomacie považovaný za jedného z favoritov prezidentských volieb, nakoniec mu prekvapivo veľmi tesne ušiel postup do druhého kola. S bývalým ministrom zahraničných vecí a europoslancom, ktorý po desiatich rokoch odchádza z Bruselu, sme sa rozprávali:
- o tom, prečo považuje Šefčoviča za kompetentného kandidáta, hoci ho nominoval Smer,
- o tom, prečo môže dopadnúť podobne ako on v roku 2004,
- o tom, kto má väčšiu šancu poraziť Šefčoviča – Čaputová alebo Mistrík,
- o veľkom sklamaní z prezidenta Kisku,
- o čudných cestách Andreja Danka do Moskvy.
Je to definitívne, že tento rok už nebudete kandidovať do Európskeho parlamentu?
Nebudem. Musím poopraviť svoje predchádzajúce vyjadrenie, vravel som, že nemám politickú stranu. No dostal som niekoľko ponúk, ale zo strán, ktoré vznikli na troskách SDKÚ. Moje rozhodnutie je jasné a trvalé. Už som tam bol desať rokov a chcem odísť. Mám však stále elán a myšlienky, ktoré by som chcel niekde využiť. Nechcem byť politický dôchodca, zároveň sa však nehodlám angažovať za žiadnu politickú stranu.
Napríklad z PS-Spolu vás nevolali do tímu?
Nevolali ma. Mal som rozhovory s jednými aj druhými, ale skôr ich zaujímali moje skúsenosti. Myslím, že majú do európskych volieb veľmi dobrých a kompetentných kandidátov. Urobili dobre, že išli spolu do volieb, tým sa ich šance zvýšili. Budú sa musieť dohodnúť, ako budú riešiť rôzne praktické otázky. Kto bude členom akej frakcie, lebo jedni sú stredopraví a druhí stredoľaví. Mohli by to vyriešiť mierumilovne. Keď budú mať dvoch poslancov, jeden pôjde do Európskej ľudovej strany a druhý do liberálnej. Rozhodne ich to však posilní, čo by ich malo povzbudiť, a to je dobré.
Čo vám bude najviac chýbať po návrate z Bruselu?
Všetko. (smiech) Do Bruselu som išiel so zmiešanými pocitmi, myslel som si, že je to celé veľmi byrokratické, pomalé a ťarbavé v porovnaní s OSN. Tam som štyri roky pracoval, bol som osobitným zmocnencom generálneho tajomníka pre Balkán v čase kosovskej vojny. Tam mi to pripadalo rýchle a dynamické. Bolo treba sa rozhodovať niekedy rýchlo aj bez dostatočných informácií.
V europarlamente to tak nebolo?
Myslel som si, že nebude, ale nakoniec som mal výhodu, že som dostal všetko, čo som chcel. Dostal som sa do zahraničného výboru, chcel som viesť delegáciu pre spoluprácu s krajinami západného Balkánu. Všetko, čo ma zaujímalo, som dostal. A z titulu týchto funkcií som potom získal ďalšie a bol som taký zaangažovaný, že to bola jednoducho paráda. Stále sa niečo dialo. Keď som si niekedy porovnal svoj denný rozvrh s tým, aký som mával ako minister, tak sa to niekedy aj vyrovnalo. Mám už aj dosť rokov (v decembri bude mať 80 rokov – pozn. red.), ale inak to vôbec nepociťujem, mám apetít a myslím, že aj energiu a elán, aby som nejako pokračoval.
Blaha by o vás povedal, že ste starý deduško.
(smiech) Blaha nech radšej zalezie