Najväčší odporcovia GMO si myslia, že o nich vedia najviac, no v skutočnosti vedia najmenej

Geneticky modifikované potraviny patria medzi témy, v ktorých panuje pomerne veľký rozdiel medzi názormi laikov a odborníkov.

Podľa amerického prieskumu Pew Research Center z roku 2015 si až 88 percent vedcov myslí, že geneticky modifikované potraviny (GMO, geneticky modifikované organizmy) sú bezpečné na konzumáciu, zatiaľ čo to isté si myslí iba 37 percent laikov.

„Popieranie vedy sa často pripisuje nedostatku poznatkov,“ píšu autori novej štúdie, no také konštatovanie podľa nich nestačí, ak máme pochopiť, prečo sa názory laikov a vedcov rozchádzajú.

Kognitívny vedec Philip Fernbach z univerzity v Colorade a jeho tím preto presunuli svoju pozornosť z nedostatočných znalostí laikov na ich subjektívne postoje, ako si myslia, že sa v téme vyznajú.

Štúdia vyšla minulý mesiac v časopise Nature Human Behaviour.

Najväčšie sebavedomie ≠ najväčšie znalosti

Autori do výskumu zapojili 2-tisíc ľudí zo Spojených štátov, z Francúzska a Nemecka. Najprv im kládli otázky o vede a genetike, na ktoré účastníci experimentu odpovedali odpoveďami áno/nie.

Potom ich požiadali, aby na 5-stupňovej škále od „vôbec“ po „veľmi“ zhodnotili vlastné poznatky o geneticky modifikovaných potravinách.

Ukázalo sa, že s tým, ako rástol odpor ľudí ku GMO, klesali ich znalosti z genetiky, no ich subjektívny pocit, že téme rozumejú, stúpal. To znamená, že „ľudia, ktorí boli najviac proti geneticky modifikovaným potravinám, o nich vedeli najmenej, no mysleli si, že vedia najviac“.

Pre účastníkov zo všetkých troch krajín platilo, že odpor ku GMO rástol s tým, ako sa roztvárali nožnice medzi objektívnymi znalosťami a subjektívnym pocitom, že sa v téme vyznajú.

Aj v Nemecku a vo Francúzsku klesali objektívne znalosti o GMO s rastúcim odporom k nim, no na rozdiel od Spojených štátov neboli výsledky štatisticky významné.

„Tí, ktorí najviac nesúhlasia s vedeckým konsenzom, sú zároveň tými, ktorí potrebujú vzdelanie úplne najviac. No ide o ľudí, ktorí nie sú otvorení vedomostiam. Majú nadmerné sebavedomie, ktoré je spojené so zníženou ochotou učiť sa nové veci,“ píšu autori v štúdii a dodávajú, že z uvedených zistení plynie, „že predpokladom na to, aby sme vzdelaním zmenili mysle ľudí, je, že najskôr uznajú, že vo svojich znalostiach majú medzery“.

Výsledky neplatili o klimatickej zmene

Výskumníci zistili, že až 73 percent opýtaných neodmietalo geneticky modifikované potraviny z morálnych, náboženských či environmentálnych dôvodov, ale preto, že sa obávali zdravotných rizík. Ako sme však uviedli, drvivá väčšina vedcov považuje GMO za bezpečné.

Vedci sa okrem GMO pýtali aj na génovú terapiu, kde zopakovali výsledky z GMO, čo však neplatilo o klimatickej zmene.

Vedci si myslia, že je to preto, lebo téma klimatickej zmeny ľudí rozdeľuje do odlišných táborov podľa politickej príslušnosti. Viac ako subjektívnymi názormi na tému sa ľudia v takomto prípade riadia predstavami skupiny, s ktorou sa identifikujú. Subjektívne predstavy ľudí sa potom nedajú merať, keďže v skutočnosti ide o názory širšieho spoločenstva, ktoré jedinec iba prebral za vlastné.

Dunning-Krugerov efekt

Hlavné zistenie nového výskumu, že ľudia, ktorí o GMO vedeli najmenej, mali najväčšie sebavedomie a mysleli si, že vedia najviac, je ukážkou takzvaného Dunning-Krugerovho efektu.

O jave sme už písali v minulosti. Efekt pomenovali po sociálnych psychológoch Justinovi Krugerovi a Davidovi Dunningovi, ktorí ho opísali po prvý raz v štúdii z roku 1999.

V odborných kruhoch známy článok sa začína legendárnym príbehom, keď v roku 1995 išiel McArthur Wheeler vylúpiť dve banky v Pittsburghu a myslel si, že pre bezpečnostné kamery bude neviditeľný, ak sa potrie šťavou z citróna.

Keď ho policajti lapili, prekvapene povedal: „Ale veď som mal na sebe šťavu.“

Dunning s Krugerom v sérii experimentov ukázali, že ľudia, ktorí dosahovali najhoršie výsledky, sa zároveň najviac preceňovali. Podľa autorov trpia takí ľudia hneď dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť či absencia znalostí ich okrádajú aj o to, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Ako funguje rovná daň či bicykel?

Kognitívny vedec Philip Fernbach, hlavný autor novej štúdie o GMO, sa dlhodobo venuje výskumu toho, ako ľudia preceňujú vlastné schopnosti. Napríklad v roku 2013 publikoval s kolegami článok, ako nadhodnocujeme bežné znalosti, napríklad o daniach či dôchodku.

Tento jav má pomenovanie „ilúzia hĺbky vysvetlenia“ (z angl. illusion of explanatory depth) a iní vedci ho v minulosti testovali aj na predmetoch, ako sú zips, šijací stroj alebo bicykel. Keď ľuďom napríklad povedali, aby nakreslili bicykel, dopúšťali sa chýb a nevedeli dobre umiestniť reťaz či pedále.

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41562-018-0520-3