Mali sa dívať na mesto, ale pozerajú aj cudzím ľuďom do obývačiek. Susedia londýnskej galérie prehrali spor o súkromie
Predstavte si tú nepríjemnú situáciu: kúpite si byt za viac ako štyri milióny libier v tej najlepšej lokalite s fantastickým výhľadom, no nikdy v ňom nezažijete pocit súkromia. Nikdy tam nie ste tak úplne sami. Zo vzdialenosti necelých tridsať metrov si totiž na vás ukazuje – v tom lepšom prípade – asi pol milióna ľudí ročne, ktorí majú priamy a ničím nerušený výhľad prakticky až do vašej kuchyne. Tá vzdialenosť je taká malá, že vidno, čo pozeráte v televízii, a približne aj to, čo miešate na sporáku.
A teraz opačne: po rokoch finančnej krízy sa konečne postavíte na nohy a oprášite projekt roky plánovanej prístavby jednej z najpopulárnejších galérií sveta, aby ste naplno využili svoj potenciál. Na desiatom poschodí inak veľmi nenápadnej budovy urobíte vyhliadkovú terasu, ktorá je jedným z mála miest, kde sa za výhľad ešte neplatí. A prakticky od momentu jej otvorenia riešite nespokojných susedov, ktorí si kúpili byty s takmer kompletne presklenými fasádami a zrazu si uvedomili, že výhľad nefunguje iba jednosmerne z ich gauča smerom von, ale aj naopak. A že najlepší výhľad do ich bytov je práve z vašej krásnej terasy.
Asi takto vyzeral spor medzi londýnskou galériou Tate Modern a jej susedmi z luxusných bytov Neo Bankside. Teraz sa zdá, že po troch rokoch sa uzavrel. Súd rozhodol, že vyhliadková terasa ostane aj naďalej otvorená. Prednosť teda dostali návštevníci galérie. Majitelia bytov možno napokon zvážia radu, ktorú im už pred troma rokmi odkázal vtedajší šéf galérie Nicholas Serota: A čo tak kúpiť si záclony?
Kto tu bol skôr
Desaťposchodovú prístavbu Tate Modern
