Denník N

Jeho problém je porucha osobnosti závislých od moci

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po posledných udalostiach už niet pochýb o tom, že takýto človek nemôže riadiť republiku.

Je to už desať rokov, čo nás Robert Fico ubezpečoval, že on už v roku 2014 v politike nebude. Krivdili by sme mu však, ak by sme tvrdili, že sa minimálne o odchod z politiky nepokúšal.

Kedysi naozaj rozumel tomu, čo sa deje s politickými lídrami, ak sú na samom vrchole dlhšie ako dve volebné obdobia. Myslel si, že sa poučil na osude Vladimíra Mečiara, ale aj Mikuláša Dzurindu a odíde, skôr ako bude potrebovať ochranku aj na toaletu.

Lenže v čase svojej najväčšej slávy dostal v prezidentských voľbách výprask od amatéra Andreja Kisku a vtedy niekedy pochopil, že to nebude také ľahké. Popravde – bolo by, ale ono to mal byť odchod iný. S poctami, do váženej funkcie a so servisom, ktorý prislúcha ústavným činiteľom.

Žil v predstave, že to má preddohodnuté s prezidentom a stane sa predsedom Ústavného súdu. Bolo to síce pred rokom, pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale čo s tým predsa on má? Veď sa aj ukazuje, že žiadna talianska mafia napojená na úrad vlády za vraždou nestojí, tak prečo by do tých Košíc nemohol ísť? Kiskovi to pomôže, Pellegrinimu to pomôže, Dankovi to pomôže a aj tomu Bugárovi. Všetci chcú, aby odišiel, a predsa mu to nechcú umožniť. Kde je na svete spravodlivosť pre historicky najdlhšie úradujúceho premiéra štátu, ktorý vyhral štvoro parlamentných volieb po sebe? Prečo mu všetci ubližujú?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Robert Fico