S manželom sme prestali piť. Všetko sa zlepšilo, ale stali sa z nás hrozní hostia
Ak by sme mali len jedných pijúcich kamarátov, raz či dvakrát za mesiac by sme si s nimi vypili. No my sme obklopení samými skvelými a srdečnými ľuďmi, ktorí pijú často a poriadne.
Píše Ann Bauerová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
V jeden chladný novembrový večer sme vyrazili na večeru s dobrými známymi.
Plánovali sme, že sa najskôr zastavíme u nich doma, dáme si niečo pod zub. Betsy na nás už čakala a Mark mal doraziť až okolo siedmej, keď sme sa chceli presunúť do reštaurácie na konci ulice.
Betsy prestrela na stôl olivy, nakladanú zeleninu, sušienky, krekry, tri druhy syra a obľúbené pikantné praclíky. Nezabudla ani na víno – novozélandský sauvignon blanc, tmavý malbec a rosé nádhernej broskyňovej farby.
Keď však môj manžel John pre každého z nás vytiahol fľašu minerálky a grepový džús, Betsy z tváre zmizol úsmev. „Ach, vy ešte stále nepijete?“ spýtala sa sklamane.
Už to nie je zábava
Aj napriek manželovmu pobaveniu som chápala kamarátkinu sklamanú reakciu. Vďaka trojmesačnému experimentu s abstinovaním sa nám zlepšilo zdravie, nálada aj manželstvo. No v spoločnosti to bolo fiasko.
Piť sme prestali kvôli mne. Mala som 51 rokov a trpela som bolestivou perimenopauzou. Nespavosť, depresie, únava, búšenie srdca, bolesti svalov, problémy s pleťou, svrbenie… Keď som kdesi natrafila na článok 34 symptómov menopauzy, napočítala som si, že mám všetky okrem dvoch.
Vyskúšala som hormóny, bylinky, sóju, horčík aj akupunktúru. Potom som si trúfla ostať týždeň bez pitia a potvrdilo sa mi to, čoho som sa tak bála. Bez alkoholu bolo všetko lepšie. Zažívacie ťažkosti? Zmizli. Spánok? Jednoznačne sa zlepšil. Pleť?
