Denník N

Kozmonaut Bella: Štart rakety je riadený výbuch, no nemal som strach. Ak ho máte, robíte chyby

Pri príležitosti 20. výročia letu Ivana Bellu do vesmíru sa 20. februára koná v Bratislave konferencia s názvom „20 rokov po – možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (Európskej vesmírnej agentúry)“. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pri príležitosti 20. výročia letu Ivana Bellu do vesmíru sa 20. februára koná v Bratislave konferencia s názvom „20 rokov po – možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (Európskej vesmírnej agentúry)“. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred 20 rokmi, 20. februára 1999, letel Ivan Bella ako prvý slovenský občan do vesmíru. Strávil v ňom 7 dní, 21 hodín, 56 minút a na stanici Mir vykonal viacero vedeckých experimentov. 

„Z výšky 350 až 400 kilometrov, v ktorej sme boli, je Zem jediným celkom, ktorý nie je rozdelený na východ a západ, na čiernych a bielych či podľa hraníc a náboženského vyznania. Z výšky je atmosféra – vďaka ktorej je život na Zemi – iba tenučkou vrstvou. Keď na to hľadíte, začnete uvažovať v iných dimenziách a uvedomíte si potrebu ochrany životného prostredia a toho, aby sme sa k sebe správali milšie,“ vraví v rozhovore pre Denník N kozmonaut IVAN BELLA.

Prvý slovenský kozmonaut sa v roku 1998 vyberal z nadzvukových stíhacích pilotov. Ako prebiehalo výberové konanie?

Absolvovali sme viaceré psychologické či lekárske testy. V jednom z nich nás v podtlakovej komore vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach vyviezli do výšky 7500 metrov, čo je 500 metrov pod hranicou prežitia. V takej výške sme museli zložiť dýchacie prístroje a v riedkom vzduchu sme riešili matematické rovnice.

O aké príklady išlo?

Neboli zložité – násobili sme, delili, sčítali a odčítali. Bol tam zvukový signál, ktorý oznamoval začiatok počítania a to, kedy sme mali prejsť na ďalší riadok. Niektorí mali prvé riadky vypočítané už v polovici vymedzeného času, ale po dvoch až troch minútach odpadávali a museli im nasadiť kyslík. Išlo o to udržať si krivku výkonnosti počas maximálnej doby. Cieľom experimentu boli zistiť, ako dlho by sme vedeli pracovať na maximum, aby sme odvrátili negatívne následky letu v prípade, že by nám začal unikať kyslík.

Do výcvikového centra v Rusku ste postúpili so slovenským kolegom Michalom Fulierom. Prečo ste si mysleli, že ho vyberú ako prvého slovenského kozmonauta?

Štandardný postup je, že na let sa rovnocenne pripravujú dve posádky. Definitívne rozhodnutie o tom, ktorá posádka poletí, padne dva až tri dni pred štartom. Osobne som bol presvedčený, že poletí Michal Fulier, lebo je o temer desať rokov starší a mal aj vyššiu hodnosť. Myslel som si, že mi povedia: „Ľutujeme, ale si mladší a ešte budeš mať príležitosť poletieť.“

Zľava dole Ivan Bella, Rus Viktor Afanasiev a Francúz Jean-Pierre Haigneré. Zľava hore náhradníci, Slovák Michal Fulier, Rus Salizan Šaripov a Francúzka Claudie André-Deshaysová. Fotografia z tlačovej besedy pred štartom do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane 20. februára 1999. Foto – TASR

Čo rozhodlo vo váš prospech?

Všetky výsledky, či už fyzické, zdravotné, alebo odborné sme mali na rovnakej úrovni a letieť mohol ktokoľvek z nás. Osobne si myslím – hoci potvrdené to nemám –, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie