Mirek Tóda
Ani Denník N a jeho emailové adresy alebo účet na Facebooku nie sú výnimkou. Pomerne často sú terčmi antisemitských a nenávistných útokov. Napriek historickej skúsenosti Slovenska s holokaustom sú také prejavy u nás bežné.
S nástupom populistickej a xenofóbnej rétoriky i so vstupom fašistov do parlamentu sa takmer stali súčasťou mainstreamu. Podobne je na tom aj Poľsko či Maďarsko.
Nenávistné prejavy voči Židom pritom zďaleka nie sú problémom, ktorý by sa týkal iba postkomunistickej Európy. Stále väčšie starosti s nimi majú západné krajiny. Vo Francúzsku sa preto dokonca hovorí o exode židovskej komunity, ktorá sa bojí o svoju bezpečnosť.
Historický rekord antisemitských prejavov
„Bojujeme s tým na všetkých frontoch, fakt sa to zhoršilo,“ vraví Michael Whine, ktorý celú svoju profesionálnu kariéru bojuje proti antisemitizmu. Už ako malý židovský chlapec sa s ním stretával, keď odrážal útoky spolužiakov v londýnskej škole.
„Teraz to však vidieť bežne aj v uliciach,“ rozpráva riaditeľ pre vládne a medzinárodné záležitosti v londýnskej organizácii CST, ktorá má na starosti bezpečnosť židovskej komunity v Británii.
Ani Spojené kráľovstvo sa vlani nevyhlo nárastu prejavov antisemitizmu a nenávistných prejavov. Ich počet, 1652, je podľa čerstvej správy za rok 2018 vôbec najväčší v histórii merania.
Najčastejšie sa to prejavuje slovnými útokmi proti náhodným židovským občanom na verejnosti. Stačí, aby mali na hlave typickú pokrývku hlavy, kippu, alebo napríklad ozdobu v podobe Dávidovej hviezdy.
„Keď to zjednoduším, tak asi polovicu útokov majú na svedomí bieli, tak z krajnej pravice, ako aj ľavice, a druhú polovicu zväčša druhá a tretia generácia migrantov z moslimských krajín. Rozhodne to nie je problém, ktorý by sa týkal len nejakej konkrétnej skupiny, a zďaleka nie iba extrémistov a islamistov,“ vraví Michael Whine.
Veľmi častým fenoménom je podľa neho napríklad antisemitizmus, ktorý sa skrýva za kritiku izraelskej vlády. Prejavilo sa to najviac na jar minulého roka po násilných protestoch Palestínčanov na hraniciach pásma Gazy, kde zomrelo 62 ľudí, z ktorých mnohí boli ozbrojenci Hamasu.
Cítiť to aj na sociálnych sieťach, kde sú bežné nenávistné statusy a tradičné spochybňovanie holokaustu. Tu sú dva konkrétne príklady: „Izraelčania sú horší ako nacisti, Izrael je rakovinou sveta.“ „Židia zarobili na plynových komorách a šesť miliónoch údajne mŕtvych tiel. Viete si predstaviť inú etnickú skupinu, ktorá profituje na svojich mŕtvych?“
Antisemitskí labouristi a zrušené stretnutie V4
„Protiizraelské postoje využíva pri antisemitských výpadoch najmä ľavica,“ hovorí britský expert na antisemitizmus. Veľký problém s ním podľa Whina má tradičná ľavicová Labouristická strana.
„V posledných rokoch pribrali veľa členov, ktorých si poriadne nepreklepli, najmä bývalých komunistov. Problematický je, samozrejme, aj líder strany Jeremy Corbyn, ktorý ten problém zľahčuje a svojou rétorikou do veľkej miery aj živí,“ hovorí Whine.
Tento týždeň odišlo preto z Labouristickej strany na protest proti jeho prístupu k antisemitizmu a brexitu sedem poslancov.
Antisemitizmus sa v rôznych formách objavuje celé tisícročia. Vo svojej najbrutálnejšej forme sa prejavil v druhej svetovej vojne. Jedným z jeho prejavov je práve spochybňovanie holokaustu.
To, že je to citlivá téma, sa prejavilo aj na zrušení stretnutia V4, ktoré sa malo odohrať v Izraeli, no poľský premiér Mateusz Morawiecki sa urazil pre slová izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Hovoril o tom, že aj Poliaci spolupracovali s nacistami pri vyhladzovaní židovského obyvateľstva. Varšavu potom ešte rozzúril izraelský šéf diplomacie Israel Katz, keď povedal, že Poliaci „cucali antisemitizmus s materinským mliekom“.
„Historická pravda sa nemôže zmeniť. Veľa Poliakov spolupracovalo s nacistami a zúčastňovali sa na likvidácii Židov,“ povedal Katz pre izraelské armádne rádio.
Whine sa obáva, že keď zahynú poslední preživší holokaust, spochybňovanie vyvražďovania Židov bude ešte častejšie.
Vzdelanie, dialóg a tréning
Ako expert na boj proti antisemitizmu má tri základné rady. „Vzdelávanie, trpezlivý dialóg a výcvik štátnych zamestnancov, ktorí majú v náplni práce bojovať s prejavmi antisemitizmu, ale aj s rasizmom ako takým. Ide o policajtov, prokurátorov a sudcov,“ hovorí Whine.
„V Británii sa to celkom posunulo a to, že rastie počet antisemitských incidentov, súvisí aj s ich častejším nahlasovaním,“ hovorí.
Whine chodí radiť aj policajtom do Francúzska, kde je problém s antisemitizmom výrazne vypuklejší než v Británii.
„Tam je to oveľa horšie, kým v Británii sa ešte stále cítime bezpečne, vo Francúzsku sú naozaj miesta, kam sa Židia boja chodiť,“ hovorí Whine. Od roku 2000 emigrovalo podľa NYT z Francúzska do Izraela 50-tisíc Židov.
Reč je najmä o druhej a tretej generácii migrantov z moslimských krajín. Prejavy antisemitizmu sa objavujú aj na protestoch takzvaných žltých viest. Po poslednom proteste tohto miestami násilného protestného hnutia sa musel židovskej komunity zastať francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„Špinavý sionista! Choď späť do Tel Avivu! Hoď sa späť do kanálu!“ kričala tento víkend skupina prívržencov žltých viest na francúzskeho filozofa Alaina Finkielkrauta. (Pripomínalo to rasistické protesty v americkom Charlotesville pred rokom, kde sa tiež kričali protižidovské slogany.) Jeden z nich bol podľa francúzskych médií islamista.
„Cítil som absolútnu nenávisť,“ komentoval to pre francúzske noviny filozof, ktorého rodičia emigrovali z Poľska a predtým vyjadril aj sympatie, aj kritiku k protestnému hnutiu.
Na jeho obranu sa postavil francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Nielenže je to prominentný spisovateľ, ale aj symbol toho, čo republika umožňuje každému,“ napísal Macron na Twitteri.
K incidentu došlo potom, keď sa ukázalo, že počet antisemitských útokov sa vo Francúzsku zdvihol až o 74 percent. „Antisemitizmus sa šíri ako jed,“ povedal francúzsky minister vnútra Christophe Castaner.
„Žlté vesty nie sú antisemitské hnutie, ale na ich demonštráciách sa každú sobotu objaví veľa antisemitských prejavov zo skupín radikálnej pravice aj ľavice,“ povedal pre BBC francúzsky špecialista na antisemitizmus Vincent Duclert.
V roku 2012 zažila židovská škola v Toulouse teroristický útok, o tri roky neskôr bol ďalším terčom kóšer supermarket v Paríži. Vlani bola brutálne zavraždená – dobodaná a zapálená – 85-ročná Mireille Knollová, ktorá prežila holokaust. Minulý týždeň sa objavili hákové kríže na poštových schránkach s portrétom francúzskej političky Simone Veilovej, ktorá bola ako 15-ročná deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime.
Nárast antisemitizmu o desať percent zaznamenalo aj Nemecko, kde predseda Bundestagu Wolfgang Schäuble vyhlásil, že je hanbou, že miestni Židia znovu premýšľajú o tom, či sa z krajiny pre antisemitizmus radšej nevysťahujú.
„Hanba nám však nestačí. Popri tvrdosti zákona je potrebný hlavne v každodennom živote náš odpor proti antisemitizmu, proti rasizmu, proti diskriminácii všetkého druhu,“ povedal.
Nemecký historik Günther Jikeli z univerzity v Indiane pre New York Times povedal, že zo 16 štúdií za posledných 12 rokov vyplýva, že antisemitizmus je oveľa častejší medzi moslimami ako nemoslimami. „Antisemitizmus je tu skoro norma,“ povedal akademik, ktorý skúmal názory moslimov v Londýne, Paríži aj Berlíne.
Aj slovenský problém
„Antisemitizmus nie je porazený. Naopak. Je rok 2019 a vo svete i v Európe sledujeme trendy, ktoré až príliš nebezpečne pripomínajú minulosť. Počúvame rétoriku nenávisti a sledujeme, ako sa vracia do našich zákonodarných zborov. Slovensko nevynímajúc,“ povedal vo svojom prejave minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na nedávnej konferencii OBSE o boji proti antisemitizmu.
„Je to tá istá nenávisť, len prezlečená do moderného šatu. Nachádza sa v online priestore, zakrýva sa anonymitou na sociálnych sieťach a je už taká silná, že sa dokáže manifestovať v parlamentných voľbách.“
Podľa Lajčáka je veľmi znepokojujúce, ako rastie podpora mladej generácie smerom k politickým entitám presadzujúcim extrémistické ideológie a historické dezinterpretácie. Do veľkej miery za to môžu aj mainstreamoví politici ako Robert Fico a Viktor Orbán.
V súvislosti s hysterickou globálnou kampaňou proti Georgeovi Sorosovi hovorí o takzvanom konšpiračnom antisemitizme maďarská sociologička Anikó Felixová. Soros v nej plní rolu globálneho bohatého židovského finančníka, ktorého úsmev značí, že „má niečo za lubom“.
„Protisorosovská kampaň má niektoré antisemitské elementy. Takže aj keď si niekdy nemôžeme byť istí ich antisemitským účelom, tí, čo vnímajú vyslané kódy, dostali svoj odkaz. Jedným z príkladov je práve smejúci sa Soros na bilbordoch. Smejúci sa Žid je typická antisemitská karikatúra,“ hovorí Félixová.
Antisorosovská stratégia podľa nej funguje aj na iné cieľové skupiny, ktoré nemusia byť antisemitské. Stačí, že jeho kritikom je napríklad aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Vytrvalé strašenie Sorosom podľa slovenskej výtvarníčky Ilony Németh už zafungovalo. „Ak teraz aj pri bežných debatách a priateľských stoloch v Maďarsku alebo aj na juhu Slovenska zaznie niečo antisemitské, nikto nič nepovie. Stalo sa to tolerovateľným. Nechcem generalizovať, ale stáva sa to – a, samozrejme, v posledných rokoch aj v kombinácii s problematikou migrantov. Z maďarských médií sa vytratilo slovo utečenec, hovoria len o migrantoch. Myslím, že maďarská vláda na tom programovo zapracovala,“ podala Németh v rozhovore pre Denník N.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
