Dobre už bolo?
Z hľadiska rastu hmotného životného štandardu všeobecne – dobre už bolo. Ako optimista by som chcel veriť, že prichádza obdobie, keď sa viac sústredíme na duchovno ako na konzum. Ako realista si myslím, že ľudstvo je nepoučiteľné a až „pád na hubu“ nás donúti zmeniť niektoré návyky, postoje, hodnoty, normy a ciele.
Keby som bol katastrofista, poviem, že náš civilizačný priestor naplnil svoju misiu a odchádza do minulosti. Možno to však nie je ani tak veľmi katastrofická vízia. Dejiny sú plné ilustrácií vzniku, rozmachu a zániku civilizácií. A pád prichádza obvykle z vrcholu, a nie z dna. Nehovoriac o tom, že čo má zmysel (hodnotu, prináša úžitok), býva zachované.
Ako Pražák zo Žižkova som lokálny patriot. Mám rád ten multikulti mumraj, ktorý dýcha človečinou, a ľudí, ktorí nemajú národnosť, etnicitu, náboženstvo, ideológiu… vycapenú na čele ako značku „vyššej kvality“. Ale nie je! To iba úzkosť, neistota, strach, všakovaké mindráky človeka nútia, aby sa oháňal čímsi, čo patrí do jeho privátnej výbavy, ak nejakú má.
Ak ju
