Kam zmizli Dankovi oponenti?

Autor je vysokoškolský učiteľ

Pokúsim sa uveriť pánovi Dankovi, že je s jeho rigoróznou prácou všetko v poriadku. Priznanie, že použil a necitoval niekoľko prameňov, je podľa neho úplne bežné, keďže rigorózna práca nie je vedecké dielo. Takýmto tvrdením sa však vlastne sám dehonestoval. Po prvých kritikách univerzít sa už k tejto argumentácii nevracal a zameral sa skôr na literu zákona, v ktorej nie je zakotvený výraz „plagiátorstvo, plagiátor a plagiát“.

Hoci toto označenie žiadnej komisii pri obhajobách (bakalárskych, magisterských, dizertačných a habilitačných prác) nechýbalo, vedeli sa vždy rázne vyrovnať s autormi, ktorí bezprecedentným odpisovaním cudzích prác, teda krádežou, pokúšali sa získať nejaký titul. Proces bol rýchly a jednoduchý. Komisia uchádzača k obhajobe ani nepripustila, požadovala prepracovanie a ten mohol byť rád, keď nebol aj disciplinárne potrestaný. Stačilo, že pri opravnej obhajobe komisia postupovala ešte dôkladnejšie.

V prípade pána Danka ma po jeho novej argumentácii prekvapilo, že sa neodvoláva na komisiu, na jej členov, ktorí by mohli a vlastne aj museli potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia z duševnej krádeže iných autorov. Prečo sa rozhorčene nedomáha, aby vtedajší dekan alebo predseda komisie, alebo oponenti potvrdili regulárny priebeh jeho obhajoby? Nik z komisie už nežije alebo nie je ochotný potvrdiť regulárny priebeh obhajoby?

Nepochopiteľné je aj to, prečo dizertačná práca nebola k dispozícii, keď sa bežne musí odovzdávať vo viacerých exemplároch. Dokonca aj po urgenciách bola v knižnici k dispozícii komisii len krátky, limitovaný čas, hoci téma sa nevzťahovala na nejaké ekonomicky citlivé údaje.

Smutné je i to, že celá kauza neprekáža ani rektorovi Univerzity Mateja Bela a dokonca ani novej ministerke školstva. Tento fakt skutočne nemožno prehliadnuť. Tu ide nielen o nich, ale aj o tisícky študentov tejto univerzity, ktorí ju absolvovali, ako i tých, ktorí majú v úmysle na nej študovať. Veď dôkazy o klamstve a o krádeži duševného vlastníctva, to môže zničiť kariérny postup aj obyčajnému smrteľníkovi a nie ešte predsedovi národného zhromaždenia. To by sme mu už mali rezervovať miesto v Guinnessovej knihe rekordov.

Nakoniec by som rád svoj kritický postoj potvrdil vyše päťdesiatročným pedagogickým pôsobením na štyroch univerzitách. Ako docent na Ekonomickej univerzite v Bratislave a ako profesor postupne na Filozofickej fakulte UK, na Masarykovej univerzite v Brne, Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne a na Paneurópskej univerzite v Bratislave. Na každej z týchto univerzít boli pravidlá pri obhajobách v podstate rovnaké. Komisia musela mať predsedu, zodpovedného za priebeh obhajoby, nepárny počet členov, aby sa zabránilo nerozhodnému výsledku pri hlasovaní, prítomného aspoň jedného z dvoch oponentov a zapisovateľa (väčšinou mladého asistenta), ktorý zapisoval celý priebeh obhajoby, vrátane otázok členov komisie a odpovedí uchádzača o titul. Rozhodujúce bolo vždy stanovisko školiteľa a oponenta. Keď sa príliš rozchádzali, bolo to pre komisiu znamenie, aby dôraznejšie požadovala od uchádzača zodpovedanie otázok nielen z posudkov, ale i od ostatných členov komisie.

Dokonca už v šesťdesiatych rokoch bolo zvykom, že sa do komisie prizýval za člena i profesor alebo docent z inej univerzity, aby sa zvýraznila objektívnosť komisie.

Na všetky tieto zdanlivo formálne pravidlá som musel dbať vždy, keď som bol menovaný za predsedu komisie. Veď zatajenie či popretie dokázaného plagiátorstva (podľa ministerky Lubyovej len opomenuté úvodzovky) by znehodnotili celé moje viac ako päťdesiatročné pedagogické pôsobenie na univerzitách, keby som mal dať podpis na takýto plagiát. Nejde tu však o mňa, ale o celú akademickú obec, o všetkých tých, ktorí prácne roky poctivo pripravovali pedagogicko-vedeckú kariéru nie kvôli titulom, ale pre možnosť prispieť k vzdelanosti nášho národa.

Preto by sme všetci mali pátrať po členoch obhajobnej komisie pána Danka a odhaliť tých, ktorí plagiátorstvo a podvod tolerovali. Ale možno by to bol len stratený a premrhaný čas, keďže stratou všetkých zápisníc i dokladov prichádzam k presvedčeniu, že žiadna obhajoba na Univerzite Mateja Bela sa nekonala.

Dajme čas a priestor pánovi Dankovi, aby v kútiku svojej SNS bozkával okrem svojich výložiek majora aj diplom JUDr.