Danko uspel, Slovensko zaplatí Rusom minimálne 120 miliónov za ďalšie využívanie migov

Andrejovi Dankovi sa podarilo dosiahnuť cieľ, o ktorom sa nahlas hovorí už viac než rok. Jeho nominanti na ministerstve obrany získali od vlády súhlas na predĺženie prevádzky ruských stíhačiek MiG-29.

RTVS informovala, že bezpečnostná rada vlády súhlasila s plánom, podľa ktorého budú slovenskí piloti lietať na ruských migoch do konca roku 2023. Slovensko ich bude využívať dovtedy, kým prevezme americké lietadlá F-16, ktoré vlani nakúpila vláda Petra Pellegriniho.

O ich servis sa tak ako doteraz budú starať Rusi. Podľa vládneho materiálu zaplatí Slovensko za ich servis minimálne 120 miliónov eur ruskej štátnej firme RSK MiG.

Celkové náklady na päťročné prevádzkovanie migov majú dosiahnuť 177 miliónov – vrátane DPH, dodatočných platieb Rusom či nákladov na opravy, ktoré budú v réžii slovenskej armády.

Rozhodnutie o pokračovaní spolupráce s Rusmi zároveň znamená, že na letisku Sliač zostanú naďalej slúžiť ruskí technici, ktorí tu pomáhajú s údržbou. Ministerstvo to v materiáli prezentuje ako jednu z výhod tohto variantu.

„Veľkou výhodou je prítomnosť erudovaných špecialistov RSK MiG a kooperujúcich závodov, ktorí svojimi skúsenosťami a možnosťami výrazne skracujú zisťovanie príčin zložitých porúch a prispievajú tiež k odbornému rastu nášho technického personálu,“ vysvetlilo ministerstvo.

Pellegriniho slovo

Fakt, že vláda v stredu súhlasila s pokračovaním migov, znamená taktický ústup Petra Pellegriniho. Premiér ešte v decembri avizoval, že takéto rozhodnutia prichádzajú do úvahy až vtedy, keď parlament schváli novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, ktorú blokuje SNS.

„Budem trvať na tom, aby sme ďalšie zásadné veľké rozhodnutia o vyzbrojovaní armády začali robiť až potom, ako sa vyrovnáme so strategickými dokumentmi, ktoré sa týkajú obrany,“ vyhlásil Pellegrini.

Prečo premiér pri stíhačkách už na schválení dokumentov netrval, nie je jasné. Denník N poslal otázky na úrad vlády, odpoveď zatiaľ nedorazila.

Dankov cieľ

O tom, že SNS sa snaží udržať ruské migy čo najdlhšie v hre, písal Denník N už koncom roka 2017. Tejto stratégii zodpovedal aj nákup amerických lietadiel F-16, ktorý tiež presadili nominanti Andreja Danka v čele s formálnym ministrom Petrom Gajdošom a so skutočným šéfom rezortu Jánom Hoľkom.

Bývalý minister obrany za Smer Martin Glváč sa ešte pôvodne snažil dohodnúť prenájom švédskych stíhačiek Gripen, ktoré mali byť rýchlo k dispozícii. Glváč v decembri 2015 dohodol servisnú zmluvu s Rusmi (takzvaný abonent) len do konca roka 2019. Po tom už mala armáda nahradiť ruské migy švédskymi gripenmi.

Po voľbách 2016 však nastúpili nominanti SNS, ktorí tento plán zablokovali a snažili sa čo najdlhšie udržať ruské migy, hoci odborníci dlhodobo upozorňovali na to, že sú zastarané a kazivé. Danko naznačoval, že Slovensko by mohlo migy využívať až do roku 2030, keď sa skončí ich technická životnosť. „Dobrý hospodár doderie to, čo ešte môže používať,“ hovoril Danko v júni 2018.

Nakoniec sa zrodil kompromis. Vláda zavrhla variant so Švédmi a namiesto toho si objednala americké stíhačky F-16 v ich najnovšej verzii za viac než 2 miliardy eur.

Americké lietadlá sú síce výkonnejšie než gripeny, zároveň sú však drahšie na prevádzku a majú neskorší termín dodania. SNS sa tým otvorila možnosť predĺžiť o ďalšie roky zmluvu na prevádzku ruských migov.

Iné scenáre neprichádzajú do úvahy

Prvýkrát sa nominanti SNS pokúsili získať súhlas vlády s predĺžením servisnej zmluvy v januári tohto roku. Zvyšné koaličné strany však ich návrhy odmietli s vysvetlením, že nedostatočne preskúmali iné možnosti, než je spolupráca s ruskou štátnou firmou.

Alternatívou mohol byť napríklad scenár, pri ktorom by s ochranou slovenského neba dočasne vypomohli stíhačky českej armády. Druhou alternatívou by bola spolupráca s Poľskom, ktoré má tiež vo výzbroji stíhačky MiG-29 a mohlo by teoreticky pomôcť aj s opravou slovenských migov.

Materiál, ktorý v stredu predložil minister Gajdoš, však uvádza, že oba tieto varianty vraj nie je technicky možné uskutočniť.

Napríklad Česko má síce 14 stíhačiek gripen, tie však pravidelne pomáhajú aj s ochranou vzdušného priestoru Islandu a pobaltských štátov. Podľa ministerstva preto Česi nebudú mať dosť lietadiel na to, aby mohli niekoľko rokov chrániť aj Slovensko.

Neuskutočniteľný je vraj aj variant servisu migov v spolupráci s Poľskom. Poliaci nemajú totiž identický typ migov ako slovenské vzdušné sily.

„Časť opravy komponentov našich lietadiel by bolo možné realizovať v Poľskej republike, nie však poskytovať komplexnú službu tak, ako je to schopná zabezpečiť spoločnosť RSK MiG,“ uviedlo ministerstvo.