Denník N

30 rokov po okupácii Afganistanu tam stovky sovietskych vojakov jedia ryžu rukami a prijali islam

Sergej Krasnoperov našiel v Afganistane novú rodinu, prijal islam a miestny spôsob života. Foto - Alexej Nikolajev
Sergej Krasnoperov našiel v Afganistane novú rodinu, prijal islam a miestny spôsob života. Foto – Alexej Nikolajev

„Tak, za mojím chrbtom neostal jediný sovietsky vojak,“ vyhlásil veliteľ sovietskej 40. armády generál Boris Gromov. Kráčal pešo po Moste družby cez Amudarju späť do Sovietskeho zväzu. Uzatváral poslednú kolónu tankov. Bol 15. február 1989 – a generál sa mýlil.

Písal sa rok 1982. Nikolaj Bystrov stál pred mužom, o ktorom veľa počul. Hovorili mu Lev z Pandžšíru. Bol nevysokého vzrastu, mal bystré oči a len nebadane sa usmieval. Nikolaj sa ocitol v role koristi a tá mu ako sovietskemu vojakovi nebola príjemná.

Nebol žiadny hrdina, ktorý by sa do zajatia afganských mudžahedínov dostal po ľútom boji. Jeho prípad je omnoho banálnejší. Ako predloha by sa hodil skôr na čiernu komédiu než na oslavný sovietsky vojnový veľkofilm.

Mazáci z jeho jednotky ho poslali po „anašu“. Zachcelo sa im pofajčiť si marihuany, v Afganistane tak ľahko dostupnej. Ako už to býva i počas tých najkrvavejších konfliktov, vojaci s domorodcami obchodujú čulo a so všetkým. Obdobie sovietskej okupácie Afganistanu v rokoch 1979 – 1989 nebolo výnimkou.

Lepšie ako sa nechať zastreliť

Sotva osemnásťročný Nikolaj išiel. Ako presne sa dostal do rúk rebelov, sa dodnes nevie. Dvakrát sa zo zajatia pokúsil utiecť, dvakrát ho chytili. Zrazu stál, ranený a unavený, pred Ahmadom Šáhom Masúdom, legendárnym veliteľom, ktorý nikdy nepustil žiadneho votrelca do svojho Pandžšírskeho údolia.

„Prečo si prišiel do našej krajiny? Pozval ťa niekto?“ spýtal sa zajatca.

„Hovorili nám, že vás obsadzujú Američania. A že odtiaľto zaútočia na nás.“

„Budeme spolu chodiť po celom Afganistane, kam sa ti zachce. Ak nájdeš jediného Američana, dostaneš zbraň a môžeš ho zastreliť. Potom môžeš zastreliť aj mňa.“ Masúdova ponuka bola veľkorysá. Afganci milujú veľké gestá. Rusi tiež. Zblížili sa.

Bol to jeden z rozhodujúcich momentov, ktorý Nikolaja

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie