Denník N

Politika bez pokory vedie do pekla

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokora sama osebe neurobí z človeka dobrého politika, jej absencia však z neho celkom určite urobí zlého politika.

Odkazovať na pokoru v názve článku – navyše pred blížiacimi sa voľbami – znamená riskovať jeho nízku čítanosť. Ani peklo už nepriťahuje pozornosť tak ako v minulosti. Ak by titulok obsahoval slovo „prieskum“, čitateľský záujem by bol nepochybne väčší. Pokiaľ však chceme, aby výsledky prieskumov odrážali v čo najväčšej miere demokratické hodnoty, nezaobídeme sa bez premýšľania a priorizovania pokory (aj) v politickom živote.

Hoci je pokora často spájaná s kresťanstvom, nepatrí len do kostola. Príležitostne nám to pripomenú politickí komentátori či dokonca samotní politici. Nedávno Roman Pataj zhodnotil, že najdiskutovanejší kandidát na pozíciu ústavného sudcu „má očividný problém s nedostatkom pokory“. V roku 2016, po historickom úspechu strany Sloboda a Solidarita, Tomáš Gális poznamenal: „Väčšia pokora by teda predsedovi neuškodila.“ V rovnakom roku sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová varovala: „Ak nechceme skončiť ako stroskotanci, tak potrebujeme úplne zmeniť smer, aj Smer. Politike chýba pokora, sebareflexia.“

Konská dávka pokory by slovenskej politike teda celkom iste prospela. A tráva nie je omnoho zelenšia ani v susedných krajinách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie