Denník N

To, čo je umením na Instagrame, by v galérii často neobstálo, hovorí Aurel Hrabušický, kritik a kurátor SNG

Aurel Hrabušický. Foto N - Tomáš Benedikovič
Aurel Hrabušický. Foto N – Tomáš Benedikovič

Celý profesionálny život ho zaujímajú predovšetkým dve oblasti umenia: fotografia a konceptuálne umenie, respektíve ich spojenie. Je mimoriadne kritický, keď niekto svoju prácu označí za koncept, nebodaj post-koncept, no i tak sa nazdáva, že práve umenie založené na myšlienke má na Slovensku najsilnejšiu pozíciu. „To je ten najväčší paradox, že v krajine tak málo rozmýšľajúcej sa zrodilo také silné konceptuálne umenie, dokonca silnejšie ako v Česku. Na otázku, prečo je to tak, si dodnes neviem adekvátne odpovedať,“ hovorí Aurel Hrabušický.

Čo vás priviedlo k umeniu?

Zbieranie známok. Vyrastal som vo Zvolene, čiže úplne mimo akéhokoľvek umeleckého kontextu. Zvyklo sa hovoriť, že známky sú najmenšími umeleckými dielami, čo je naozaj mimoriadne nadnesené prirovnanie, ale niečo na tom predsa len je. Ja som si postupne uvedomil, že najviac ma zaujímali známky, na ktorých boli reprodukované umelecké diela. A odtiaľ bol už len krok k tomu, aby som zistil, čo ma na tom zaujíma najviac – nie známky, ale umenie.

To bol asi len prvý krok. Čo nasledovalo po ňom?

V čase, keď som chodil na gymnázium, sa ako výdobytok šesťdesiatych rokov na školy zavádzal nový predmet – estetika. Akurát, že jej pôvodné poslanie ubíjala nastupujúca normalizácia a všetci pedagógovia to s ňou dosť flákali. Všetci až na jednu učiteľku, na ktorú som mal naozaj šťastie. Študovala v Bratislave, a keď k nám prišla, rozdiel medzi ňou a pedagógmi, ktorí ma učili dovtedy, bol neuveriteľný. Bola nabitá informáciami. Nikdy na ňu nezabudnem, to ona ma podchytila. Volala sa Elena Turčanová.

Ísť študovať na filozofickú fakultu asi nebolo v čase začínajúcej normalizácie najperspektívnejšie rozhodnutie.

To som netušil. (smiech) Mal som idealistickú predstavu, že idem študovať umenie, a až keď som prišiel do Bratislavy, tak som pochopil, na čo som sa to dal. Bol to priam kafkovský prestrih, úplný des.

Prečo?

Prišli sme na katedru, ktorá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie