Otakar Horák
V piatok ráno o 2.45h nášho času sa začala púť izraelskej sondy na Mesiac.
Štartovalo sa na floridskom Myse Canaveral a zariadenie do vesmíru vyniesla raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX Elona Muska.
Prvý stupeň nosnej rakety sa medzičasom úspešne vrátil na Zem a pristál na platforme v Atlantiku, píše space.com.
Na Mesiac by sa sonda mala dostať až 11. apríla. Doteraz pristáli na Mesiaci sondy iba z troch krajín, USA, Ruska a Číny. Človeka na Mesiac vyslali len Spojené štáty.
Ak bude misia úspešná, štvornohý aparát sa stane najmenším a najlacnejším zariadením, aké na Mesiaci pristálo, napísal The Times of Israel.
Bude skúmať magnetické polia Mesiaca
Berešit znamená v hebrejčine „na počiatku“. Sonda so sebou na Mesiac vezie „časovú kapsulu“ s digitálnymi súbormi o veľkosti mince, ktoré obsahujú Bibliu, detské kresby, izraelskú národnú hymnu, vlajku a spomienky obete holokaustu.
„Bude to na Mesiaci navždy,“ cituje The Guardian Yonatana Weintrauba, spoluzakladateľa SpaceIL, neziskovej organizácie, ktorá projekt zastrešuje. Na projekte sa podieľa aj izraelská štátna spoločnosť Israel Aerospace Industries, ktorá sa zaoberá výskumom v oblasti vesmírnych technológií.
Sonda má v priemere dva metre a vysoká je 1,5 metra. Očakáva sa, že na Mesiaci bude fungovať dva až tri dni. Na povrchu Mesiaca bude fotiť a skúmať magnetické polia.
„Táto misia nie je primárne vedecká, ale demonštratívna. Má iba dva vedecké experimenty, magnetometer vyrobený izraelským Weizmannovým inštitútom a reflektor vyrobený v NASA Goddardovom centre pre vesmírne lety,“ povedal pre Denník N astronóm Peter Vereš z Harvardovho astrofyzikálneho centra.
Slovenský odborník dodal, že Mesiac nemá dipólové magnetické pole ako Zem, ale len lokálne a veľmi slabé magnetické polia. „Preto danému experimentu stačí krátky čas na zmeranie magnetického poľa v mieste pristátia. Na mapovanie lokálnych magnetických anomálií na celom povrchu lepšie slúžia mesačné orbitery,“ vysvetlil vedec z Harvardu.
Sonda by mala pristáť na planine Mare Serenitatis, o ktorej sa predpokladá, že na nej existujú magnetické anomálie, uvádza BBC.
Náklady 90 miliónov eur
Izraelský projekt sa začal v roku 2011, keď niekoľko inžinierov založilo spoločnosť SpaceIL, aby sa zúčastnili súťaže LunarX Prize.
Vyhlásila ju firma Google, ktorá chcela sumou 20 miliónov dolárov podporiť víťazný projekt, ktorý by ako prvý dostal na Mesiac robotické vozidlo. Podmienkou bolo, aby na povrchu prešlo aspoň 500 metrov a zábery o pohybe poslalo na Zem.
Súťaž zrušili, keďže zadanie nikto nesplnil. V SpaceIL však projekt dokončili po tom, čo získali financie od súkromných darcov.
Náklady na sondu sa vyšplhali na 90 miliónov eur, čo je však zlomok v porovnaní s tým, koľko stáli projekty americkej, čínskej a ruskej vesmírnej agentúry.
„Pozeráme sa na celkom nový model výskumu vesmíru za obežnou dráhou Zeme,“ povedal kozmický inžinier John Horack z univerzity v Ohiu. „Nič podobné nikto predtým neskúsil,“ dodal.
Plán cesty sondy Berešit na Mesiac. Zdroj – YouTube/SpaceIL
Ťažia z know-how NASA či ESA
Astronóm Vereš pre Denník N vysvetlil, prečo je izraelský projekt oveľa lacnejší ako konkurenčné misie NASA či iných vesmírnych vládnych agentúr. „Izraelskej sonde de facto chýbajú vedecké experimenty a sústredí sa na cieľ pristáť na Mesiaci a splniť tak minimálny cieľ.“
Takéto projekty ťažia aj z toho, že využívajú existujúce technológie a know-how bývalých pracovníkov štátnych agentúr, ktorí pracovali v NASA či Európskej vesmírnej agentúre (ESA), hovorí Vereš a dodáva: „Izrael je známy tým, že mladých vedcov vysiela do USA na doktoráty a postdoky. Potom sa vracajú do domovskej krajiny.“
Izraelská misia ušetrila aj na tom, že ju do vesmíru vyniesla recyklovaná nosná raketa spoločnosti SpaceX. Raketa, na ktorej bola sonda Berešit, letela do vesmíru už tretíkrát. „SpaceX konkuruje iným spoločnostiam nižšou cenou za vypustenie nákladu,“ dodal Vereš.
„V časoch misie Apollo sa dostali na Mesiac za dva dni, no nám to potrvá okolo 1 a pol mesiaca,“ hovorí Jonatan Winetraub, spoluzakladateľ SpaceIL. „Tak to je, keď nechcete zaplatiť plnú sumu,“ dodal Winetraub a objasnil ďalší spôsob, ako na projekte ušetrili.
Zvýšený záujem o Mesiac
O Mesiac je v ostatnom období nebývalý záujem. Na začiatku roka úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca čínska sonda Čchang-e 4. Stalo sa tak po prvý raz v dejinách letov do vesmíru.
Na tento rok sú naplánované ďalšie dve misie na Mesiac, indický rover a ďalšia čínska sonda.
Harvardský astronóm Vereš pre Denník N vysvetlil, prečo sa Mesiac dostal do centra pozornosti vesmírneho výskumu. „Je blízko a je prirodzeným prvým cieľom pre návštevu sondy alebo ľudskej posádky. Čím ďalej, tým viac sa hovorí o využívaní zdrojov na Mesiaci, napríklad vody v okolí južného pólu.“
Slovenský vedec dodal: „Mesiac je logickým prvým cieľom pri letoch ľudí do hlbokého vesmíru. Zrejme budeme svedkami skoršieho opätovného pristátia ľudí na Mesiaci ako prvého pristátia na Marse.“
Podľa neho koluje v odbornej verejnosti fráza, že „Mesiac je nový Mars“. „Svedčí o tom aj veľký počet príspevkov o Mesiaci na minuloročnom Medzinárodnom astronautickom kongrese, IAC. V roku 2017 NASA vyhlásila medzinárodný projekt Lunar Orbital Platform-Gateway, čo je trvalo osídlená vesmírna stanica pri Mesiaci. Slúžiť by mala na pravidelné cesty ľudí na Mesiac a trvalú stanicu na Mesiaci.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
