Denník N

Čaká nás pekný deň

Ilustrácia - Aloise Corbazová
Ilustrácia – Aloise Corbazová

Dni sa predlžujú a noci sa krátia. Špeciálne pre mňa. Vždy s predjarím ma navštívi moja stará známa Insomnia. Malá vyschnutá tisícročná dáma v čiernych krepových handrách s rozodratým slnečníčkom. Sadne si vedľa mojej postele a začne klásť nezodpovedateľné otázky, až kým ma nevyženie z postele. Uvarím si čaj a sediac na sofe pozorujem pomalé brieždenie sprevádzané spevom škorcov. Svet okolo mňa sa prebúdza a ja by som ešte tak rád spal.

Poznáte Warholov film Sleep, hrá v ňom básnik John Giorno. V jednom zábere môžeme osem hodín sledovať, ako John spí. Zdravý spánok, krásny film.

,,I am tired, I am weary

I could sleep for a thousand years

A thousand dreams that would awake me

Different colors made of tears”

Spieva zastretým hlasom Nico v piesni Venus in Furs od Velvet Underground.

Mimochodom, vedeli ste, že Marianne Faithfull je vnučka Sachera – Masocha?

Ale nie toho, čo vymyslel tú tortu, ale to druhé.

Tak teraz to vidíte, to sú moje popletené nespavostné vtípky.

Teraz vážne. Mám rád začiatky kníh. Niektoré vyslovene zbožňujem. Napríklad tento.

,,There is no such thing as Art. There are only artists.”

Gombrich v Príbehu umenia. Ak je prvá veta dobrá, je dobrá celá kniha.

Ernst Hans Gombrich sa narodil vo Viedni na začiatku minulého storočia v roku 1909.

Mohol by som písať o tom, aká to bola krásna doba. Ale nebola, žiadna nie je. Doba nie.

Len tu a teraz je krásne. Myslím na Aloise Corbazovú z Laussane, jednu z prvých objavených umelkýň Art Brut, ako ho nazval Jean Dubuffet. Bol o nej aj krásny film z roku 1975 od Liliane de Kermadecovej.

Hrá ju ako mladú Isabelle Hupertová a ako dospelú Delphine Seyrigová. Pozrite si ho a choďte sa pozrieť do Viedne na výstavu Flying High. Künstlerinen der Art Brut v Kunstforum bank Austria.

Tam sa dá snívať aj cez deň a potom smerom ku Graben myslite na iný začiatok inej knihy. Musilovho Muža bez vlastností. Knihu, ktorú každý pozná a nikto ju neprečítal. Život vie byť kúzelný ako len život sám. Či vo Viedni, alebo v Bratislave, alebo hocikde práve ste. Zvlášť v predjarí, keď ešte nie je nič isté, ale všetko je už jasné.

Jasné a znepokojujúce ako kresby Aloise z Lausanne, ako to, čo nás očakáva v novom dni. Stále to isté a stále nové. Všetky farby sveta a ešte dve navyše. Farba nádeje a farba túžby. Tie sú naviac, ale sú to tie základné.

Obloha naberá pomaly staroružový nádych s prechodom do holubej sivej. Svitá.

Ja pomaly dopijem čaj a idem nájsť nejaký ranný sen, napríklad ten, ako sa s Aloise člnkujeme v Berline – Charlottenburgu na Litzensee na svitaní. Čaká nás pekný deň.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie