Denník N

Dotazník pre džihádistov, konšpirácie o 11. septembri. Zverejnili dokumenty od Usámu bin Ládina

Bin Ládina zabilo americké komando pred štyrmi rokmi. Foto - TASR/AP
Bin Ládina zabilo americké komando pred štyrmi rokmi. Foto – TASR/AP

Americká vláda odtajnila viac ako sto dokumentov, ktoré vojaci zadržali počas razie v pakistanskom sídle šéfa al-Káidy. Bol fanúšikom konšpirácii a islamský štát chcel založiť až potom, ako oslabí Spojené štáty.

Ktovie, na čo myslel Usáma bin Ládin, keď čítal konšpiračné príbehy o útokoch z 11. septembra. Bol ako ich strojca pobúrený alebo skôr pobavený?

Aj také knihy sa našli v digitálnej knižnici dlhoročného šéfa teroristickej skupiny al-Káida, ktorého pred štyrmi rokmi v Pakistane zabilo americké komando. Pri razii vojaci zadržali aj niekoľko stoviek dokumentov, ktoré našli v jeho dome. Teraz americká vláda časť z nich odtajnila pre verejnosť.

V 103 zverejnených osobných dokumentoch Usámu bin Ládina sa okrem jeho knižnice nachádzajú aj dopisy s podriadenými či korešpondencia s jeho najbližšou rodinou.

Poznaj svojho nepriateľa

Za taký zoznam kníh by sa nemusel hanbiť ani univerzitný študent. Jeho digitálna zbierka obsahovala veľké množstvo kníh či štúdií o medzinárodných vzťahoch, politike, práve či vojenskej stratégii. „Hovorí sa, že o človeku veľa povie to, čo číta. Čo teda o bin Ládinovi hovorí jeho knižnica? V prvom rade to, že chcel spoznať svojho nepriateľa,“ napísal bezpečnostný analytik BBC Gordon Corera.

Bin Ládin napríklad čítal knihu od Boba Woodwarda s názvom Obamove vojny, kde legendárny novinár a spoluautor článkov o kauze Watergate rozoberal Obamovu stratégiu v Afganistane a Iraku. Na jeho disku sa tiež našli knihy od amerického filozofa Noama Chomského, známeho kritika americkej politiky a protivojnového aktivistu.

Zoznam 266 elektronických kníh a dokumentov však obsahuje aj prekvapivé kúsky. Zdá sa, že bin Ládin bol fanúšikom konšpiračných teórií – viaceré z kníh sa venovali iluminátom či židovskému sprisahaniu. Asi najbizarnejšou je však kniha, ktorá hovorí, že za útokmi na newyorské „dvojičky“ stála samotná americká vláda. 

Spolubojovníci ho sklamali

V čerstvo zverejnených dokumentoch je aj časť komunikácie bin Ládina s jeho dôstojníkmi. Rozoberá v nich stratégiu a organizáciu al-Káidy a opakovane hovorí o tom, čo je jeho cieľom – vytvorenie akéhosi islamského štátu. Na rozdiel od dnešných bojovníkov ISIS, ktorí si takýto kalifát už založili na území Iraku a Sýrie, chcel však bin Ládin počkať na moment, keď porazí svojho hlavného nepriateľa, Spojené štáty.

„Musíme vytrvať v stratégii unaviť a vyčerpať (USA, pozn. red.), aby sa stali takými slabými, že nebudú môcť zvrhnúť štát, ktorý založíme. Vtedy bude čas založiť Islamský štát,“ napísal bin Ládin v jednom z listov svojmu zástupcovi podľa denníka New York Times.

Mal však problém – bojovníci al-Kájdy ho často nepočúvali. V jednom liste upozorňoval svojich spolupracovníkov, že ich hlavným cieľom zostávajú Spojené štáty.

„Bin Ládin ostal až do konca posadnutý bojom s Američanmi. Väčšina z jeho rád spolubojovníkom sa k nim však buď nedostala, alebo ju ignorovali, pretože džihádisti al-Káidy v Jemene a severnej Afrike pokračovali v útokoch na lokálne ciele,“ myslí si bezpečnostný analytik CNN Peter Bergen.

HR oddelenie v nedostupnej jaskyni

Jeden z dokumentov tiež ukazuje, ako sa al-Káida snažila správať ako bežná, vysoko profesionálna korporácia. Uchádzači, ktorí sa chceli stať profesionálnymi džihádistami, museli vyplniť dotazník, kde sa klasické otázky striedali s takými, ktoré by sa bežní HR manažéri nepýtali.

Okrem otázok o záľubách, vzdelaní či počte jazykov, ktoré uchádzači ovládajú, sa totiž al-Káida pýtala aj na to, či sa chcú „zapojiť do samovražednej operácie“, „aké ciele by ste chceli splniť počas cesty džihádu“ či koho má skupina kontaktovať v prípade, že sa úspešný džihádista stane martýrom.

„Kto mohol tušiť, že v nedostupných horách regiónu Tora Bora je jaskyňa, čo slúži ako oddelenie ľudských zdrojov al-Káidy, ktoré si zapisuje, kto z uchádzačov má aké schopnosti?“ napísal reportér BBC Jon Sopel.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Útoky z 11. septembra

Svet

Teraz najčítanejšie