Významný sudca zo súdu v Haagu, ktorý prežil Osvienčim, sa narodil v Ľubochni

„Jedna z vecí, ktorú dodnes neviem dostať z pamäti, je príbeh väzenkyne, ktorá otehotnela s dozorcom. Tehotnú ženu prinútili ľahnúť si bruchom na dosku a následne jej dozorcovia začali skákať po chrbte, až kým dieťa nezomrelo,“ rozpráva Thomas Buergenthal o prípade z koncentračného tábora v Severnej Kórei pre portál britskej BBC.

S týmto prípadom sa Thomas Buergenthal stretol počas svojej kariéry medzinárodného sudcu a prominentného odborníka na ľudské práva. Jeho rozprávanie však nepramení len zo súdnych spisov, ktoré desaťročia študoval. Cítiť v ňom osobnú skúsenosť človeka, ktorý podobné zverstvá zažil na vlastnej koži.

„Vyrástol som v koncentračných táboroch, kde bolo mojím jediným cieľom prežiť. Z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Čas som vnímal cez prizmu toho, koľko dní ostáva, kým sa doktor Mengele pustí do ďalšieho smrteľného triedenia väzňov na svoje morbídne pokusy,” spomína Thomas Buergenthal vo svojej knihe A Lucky Child.

Prečítajte si

Má Katalánsko právo na osamostatnenie od Španielska?

Thomas Buergenthal má na zápästí vytetované číslo a chýbajú mu palce na nohách. Prišiel o ne, keď mu omrzli počas Pochodu smrti, ako sa dnes nazýva nútená evakuácia tábora v Osvienčime v januári 1945.

Thomas Buergenthal, dnes medzinárodne uznávaný 84-ročný právnik a odborník na ľudské práva, sa narodil v slovenskej obci Ľubochňa.

Do bezpečia v Ľubochni

Tiež sa venujem medzinárodnému právu, a keď ma na jeseň 2017 pozvali prednášať na Univerzitu Mateja Bela o katalánskom referende o nezávislosti, narazil som pri príprave na slová Thomasa Buer­genthala. Bol jedným zo sudcov, ktorí formulovali odpoveď Medzinárodného súdneho dvora v Haagu na vyhlásenie nezávislosti Kosova.

Rozhodol som sa to využiť, a popri vysvetľovaní študentom, ako spolu súvisia nezávislosť Kosova a problém Katalánska, som chcel zistiť, či aspoň študenti práva poznajú Thomasa Buergenthala. Narodil sa predsa len „cez kopec“ od Banskej Bystrice, na druhej strane Veľkej Fatry. Keď som sa naň spýtal študentov, v sále zostalo ticho.

Aj preto som sa rozhodol zistiť viac o významnom sudcovi pôvodom zo Slovenska, najmä o jeho vzťahu k Slovensku. Kontaktoval som teda Thomasa Buergenthala a navštívil jeho rodnú Ľubochňu.

Táto obec v údolí pod Fatrou, ktorá je dnes rozdelená na dve časti cestou z Ružomberka do Martina, bola kedysi vyhláseným kúpeľným mestečkom s prvou elektrifikovanou úzkokoľajnou železnicou v strednej Európe. Po zrušení kúpeľov dnes jej slávnu minulosť pripomínajú majestátne vily. V jednej z nich žila aj rodina Buergenthalovcov.

Otec Thomasa Buergenthala Mundek sa presťahoval do Ľubochne spolu s priateľom v roku 1933 z Nemecka, kde sa chopil moci Hitler a eskaloval antisemitizmus. „S Erichom Godalom, antinacistickým politickým karikaturistom, sa spolu rozhodli otvoriť malý hotel v Ľubochni,“ spomína Buergenthal. Godal, ktorý sa v skutočnosti volal inak, a toto meno si pravdepodobne vybral, aby zakryl svoj židovský pôvod, tvoril pre významný nemecký denník a v Ľubochni vlastnil nejaké majetky, objasňuje Buer­genthal. Mundek, pôvodom nemecký Žid, za sebou nechal kariéru berlínskeho bankára, aby sa presťahoval do Československa, keďže vtedajšia demokratická vláda mu poskytovala pocit bezpečia.

Buergenthal si z rozprávania svojho otca pamätá, že prvé roky v Ľubochni vnímal veľmi pozitívne. „Mal tam veľa priateľov a až do vzniku Hlinkovej gardy bol v Ľubochni veľmi spokojný,“ spomína. Jeho otec veril, že nadšenie pre nacistickú ideológiu rýchlo opadne a on sa bude môcť vrátiť do Berlína. Nestalo sa tak. Namiesto toho sa život Buergenthalovcov rapídne zhoršil s nástupom slovenského fašistického štátu v roku 1938.

„Moja jediná jasná spomienka na Ľubochňu sa viaže na deň ku koncu roka 1938, alebo začiatkom 1939, keď mi rodičia oznámili, že