Denník N

Dôležitá štúdia o manželstvách homosexuálov je podvodom

Ilustračné foto - FOTOLIA
Ilustračné foto – FOTOLIA

Štúdia, podľa ktorej krátky rozhovor s homosexuálom dramaticky menil názory ľudí na manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktorí ich začali akceptovať, falšovala dáta.

Keď ju v decembri minulého roku publikovali v Science, písali o nej všetky dôležité americké médiá. Reč je o štúdii, podľa ktorej stačí krátky, 20-minútový rozhovor s gejom o manželstvách rovnakého pohlavia na to, aby k nim ľudia zaujali dlhotrvajúce pozitívne postoje.

Tento týždeň sa však ukázalo, že jeden z autorov si dáta v článku vymýšľal. Ide o škandál – Science je jedným z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete a má mimoriadne prísne recenzné konanie. Ak podvod pred publikovaním nedokážu odhaliť tu, tak potom už asi nikde.

Lenže aféra má aj druhú pozitívnu stranu – ukazuje, že vo vede kontrolné mechanizmy predsa len fungujú. To, mimochodom, vysvetľuje, prečo sú vedci pri poznávaní sveta takí úspešní – všetky výsledky svojej práce starostlivo overujú a kontrolujú.

Poďme sa rozprávať o manželstvách osôb rovnakého pohlavia

Predmetná štúdia, ktorej stiahnutie Science momentálne zvažuje, mala jednoduchý dizajn. Ľudia – heterosexuáli alebo homosexuáli – navštívili voličov v južnej Kalifornii a bavili sa s nimi o zavedení inštitútu manželstiev homosexuálov. Ich úlohou bolo zakomponovať do rozhovoru osobný príbeh spojený s manželstvom.

Homosexuáli sa v polovici konverzácie ku svojej orientácii priznali a vyslovili prianie mať daný inštitút k dispozícii. Heterosexuáli rozprávali príbehy o známych, ktorí sú homosexuáli, radi by sa vzali, ale nemôžu.

V prípadoch, keď bol anketárom homosexuál, sa postoje ľudí na problematiku dramaticky zmenili a 3 týždne, 6 týždňov a 9 mesiacov od rozhovoru začali homosexuálne manželstvá vo veľkom podporovať. Efekt bol taký veľký, že to už bezprostredne po publikovaní vzbudilo veľký údiv a pozornosť. 

Efekt príliš veľký na to, aby to bola pravda

„Na 5-stupňovej škále bol po 9 mesiacoch efekt 0,8. Fíha, takú vec často nevidíte. Len si to prepočítajte. Na škále od 1 do 5 je maximálnou možnou zmenou 4. Ale pretože veľa ľudí už na „4“ alebo „5“ je, je ťažké predstaviť si priemernú zmenu väčšiu ako 2,“ napísal Andrew Gelman, profesor štatistiky a politických vied na Kolumbijskej univerzite.

„Takže sa bavíme o kauzálnom efekte, ktorý má hodnotu plných 40 percent toho, čo predstavuje maximálnu možnú zmenu. Skutočne ohromné,“ dodal Gelman pre Washington Post.

Falšovanie zberu dát

Ako sa ukázalo, tieto údaje si Michael LaCour, hlavný autor štúdie, vymyslel. Prišli na to David Broockman a Joshua Kalla, študenti z Berkeley. Pôvodne chceli štúdiu iba replikovať, ale postupom času zistili, že na nej veľa vecí jednoducho nesedí. O výsledkoch informovali tento týždeň v obsiahlej správe.

Ukázalo sa napríklad, že firma, ktorá bola poverená zberom dát, o projekte štúdie nikdy nepočula, a zamestnanec, ktorý mal prácu vykonať, v tejto firme nikdy nepracoval.

Študenti LaCoura konfrontovali, ten sa k falšovaniu „niektorých detailov zberu dát“ priznal. Na to požiadal profesor Green, ktorý je spoluautorom štúdie, o jej stiahnutie zo Science. Neuvádza ju už ani na svojej osobnej stránke. Science sa prípadom zaoberá.

Snímka obrazovky (23)

20. mája Science „vyjadril  znepokojenie“ nad štúdiou. Riešením situácie sa zaoberá. Reprofoto – Science

LaCourova akademická kariéra kvôli tomu zrejme skončí. V Spojených štátoch sa podobné prehrešky jednoducho netolerujú. V júli mal nastúpiť na pozíciu asistenta profesora na Princetone. Odvčera však táto informácia na jeho stránke chýba, informuje Retraction Watch.

Štúdia v írskom referende

V piatok 22. mája sa v Írsku koná referendum. Ak prejde, krajina sa stane vôbec „prvým štátom na svete s ústavným právom na manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré bude výsledkom ľudového hlasovania,“ píše Kieran Healy, profesor sociológie na Duke University.

Healy upozorňuje, že v kampani, ktorá referendu predchádzala, zohrala predmetná štúdia významnú rolu. Veľa ľudí, ktorí presviedčali voličov, aby hlasovali „za“, sa ňou nechalo inšpirovať.

„Jedna z hlavných vecí, ktorú ľuďom hovorím, je, nech sú osobní a rozprávajú svoj príbeh,“ povedal prednedávnom Séamus Carey pre Irish Times. „Osobné kontakty môžu zmeniť názory ľudí. Už to viac nie je abstraktná otázka o ľudských právach. Nie je nič silnejšie ako osobný príbeh,“ dodal.

Lenže – ak je LaCourova štúdia podvod, nič také z nej neplynie a o sile osobného príbehu a jeho schopnosti zmeniť naše názory na manželstvá osôb rovnakého pohlavia stále veľa nevieme. Healy teraz dúfa, že aféra nebude mať na výsledok referenda negatívny dopad a Íri inštitút schvália.

Psychológia pod paľbou

LaCourova štúdia patrí do takzvaného sociálneho primingu. Ide o oblasť v psychológii, ktorá skúma vplyv vecí a ľudí, s ktorými sme v kontakte, na naše rozhodnutia. Postačí napríklad, ak dáte ľuďom do kuchynky obrázok s očami (má navodzovať pocit, že vás niekto vidí a kontroluje) a dobrovoľné príspevky za nápoje stúpnu trojnásobne v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú v kuchynke iba obrázok s kvetmi.

Lenže problémom týchto štúdií je, že sa dajú opakovať iba veľmi ťažko. A keď sa to podarí, výsledky bývajú od pôvodných štúdií často odlišné. Nepomáhajú ani škandály. Za ten úplne najväčší je zodpovedný Diederik Stapel, psychológ z univerzity v holandskom Tilburgu. V roku 2011 ho usvedčili, že vo svojich štúdiách zo sociálneho primingu fabrikoval dáta. Počet štúdií, ktoré mu stiahli, dosiahol rekordný počet 54.

Mnohí akademici vrátane tých, ktorých mená patria k najzvučnejším, ako napríklad Daniel Kahneman (držiteľ Nobelovej ceny za rok 2002), Ed Yong (autor vedcami najčítanejšieho vedeckého blogu na svete) alebo Rolf Zwaan (svetoznámy psychológ z univerzity v Rotterdame), na nedostatky štúdií zo sociálneho primingu upozorňujú a varujú pred ich nadinterpretáciou.

Ak sa neudeje nič neočakávané, dá sa predpokladať, že Science LaCourovu štúdiu v najbližšom čase stiahne. Pre vedu to nie je najlepšia reklama. Ale ako som už napísal, podvodník bol odhalený a potrestaný. Kontrolné mechanizmy vo vede sú naozaj neúprosné. Ale ak majú vedci generovať poznanie, inak to ani nemôže byť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie