Kotleba sa nevzdá v prospech Harabina, kandidát na prezidenta považuje eurovoľby za dôležitejšie
Kandidát na prezidenta Marian Kotleba by najradšej v Bruseli videl Miňa Mazureka, kladivo na poslancov. Všetci jeho kandidáti sú vraj špičkoví a v spánku by vraj urobili viac pre Slovensko ako „tí trinásti zmrdi“, ktorí sú tam teraz.
Podriemkávajúce, prevažne katolícke okresné mestečko Krupina sa pomaly pripravuje na prezidentské voľby, ale v uliciach to akosi nevidno. Od Zvolena po Krupinu, čo je približne tridsať kilometrov, sa usmieva z bilbordu len kandidát Smeru Maroš Šefčovič a tvrdí, že je prezident pre Slovensko. Nič menej nápadité volebnému tímu pravdepodobne nenapadlo. Marian Kotleba sa neusmieva z plagátov, prišiel do Krupiny osobne.
Vitajte, pán prezident
Interiér reštaurácie Rozvoj je rovnako socialistický ako jej názov. V piatok sa pomaly plní prevažne staršími ľuďmi. Organizátor v bielej slovenskej halene so zelenou plackou Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko konštatuje, že stoličky pripravili pre 110 ľudí, ale pre istotu pridávajú ďalšie.
Krupina voľby nevyhráva, ale v okrese je vyše 18-tisíc voľných hlasov. V roku 2016 Kotleba oslovil takmer 1700 z nich; v niektorých obciach, ako napríklad Kozí Vrbovok a Litava, získal 27, respektíve 30 percent.
Milan Mazurek si kráti čas čakania na šéfa Kotlebu rozhovormi s kamarátmi, dvojica pri barovom pulte popíja víno a vodku. Keď mladá žena oznamuje, že Marian Kotleba bude meškať približne dvadsať minút, mladí muži seknú do seba štvrtý pohár alkoholu. Organizátor sa pri nich pristaví, priateľsky si podajú ruky a pritisnú sa prsiami.
„Dúfam, že ten nôž zostane tam, kde je,“ usmieva sa organizátor na jedného z mužov a uprene sa mu zahľadí do očí.
V piatok podvečer – neskoro, ale predsa – prišiel do prevažne ľavicovej Krupiny kandidát na prezidenta a bývalý šéf slovenského antisystému, extrémista Kotleba. Bývalý preto, lebo ako sa ukazuje, štafetu popularity v oblasti nesystému preberá radikál Štefan Harabin a dnes je ťažké presne povedať, čo je horšie.
„Vítajte, pán prezident,“ ozve sa zo sály.
Kandidát Kotleba si pozdrav nevšíma. Posadí sa za stôl a vyzerá unavene, bez nálady. Už to nie je ten entuziasta z protestov a demonštrácií proti sionistom, parazitom a cigánskemu teroru, kričiaci do megafónu. Ako keby mu chýbala kulisa ťažkoodencov alebo energia.
Stovka Krupinčanov sa postaví pri slovenskej hymne. Do hrmotu stoličiek ešte zaznejú na kotlebovcov nezvyčajné pokyny – nenakrúcať a nerobiť zvukové záznamy – a míting sa môže začať.
Zvoľna začína Martin Beluský, kandidát na poslanca Európskeho parlamentu. Od začiatku je zrejmé, že stretnutie s prezidentským kandidátom je viac o eurovoľbách ako o Kotlebovi a šéf ĽSNS to neskôr ani netajil.
Kotleba prezidentom byť nechce, tak ako nechcel byť županom. Dátumové poradie volieb je
