Čo ma udivilo na farmárskych protestoch alebo Hnoj, ktorý strážili policajti

O pár dní to bude presne rok, čo som išiel po vražde Jána Kuciaka na východ a sériou reportáží som opísal fungovanie domácej agrošľachty. Od prvej chvíle až po najnovší protest si pripadám ako vo filme Quentina Tarantina, na ktorý kritika a diváci z neznámych príčin zabudli.

Sled absurdít a historiek z podsvetia sa zdá byť nekonečný, pričom realita je „výživnejšia“ než akýkoľvek fiktívny scenár. Koncom februára 2018 som prišiel na Zemplín, kde som hľadal taliansku, no našiel som najmä slovenskú mafiu (čo neznamená, že tá prvá neexistuje).

Príbehy bitých a okrádaných farmárov, príbehy bývalej poslankyne za Smer Ľubice Roškovej zvanej grófka, ktorá je už podobne ako jej komplic Patrik Šuchta za dotačné podvody obvinená, sa medzičasom stali jedným z naratívov súčasného Slovenska.

Ide o bezprecedentné prepojenie politickej a ekonomickej moci v agrobiznise s personálnymi väzbami na miestnu políciu, prokuratúru a justíciu. O chorom systéme poľnohospodárskych dotácií hovorí generálny prokurátor, farmárom už načúva policajný prezident a dokonca aj premiér. O našskej agrošľachte hovorí bez okolkov aj predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu Ingeborg Grässleová.

Iba jeden človek ostal zaseknutý v kŕči popierania reality – ministerka Gabriela Matečná.

Šéf PPA mal byť dávno preč

Prvá absurdita: Matečnej obrana (v niečom oprávnená, ako si povieme), že veci sa riešia a odteraz už bude všetko fajn a férové, pripomína zákazníka, ktorého pri pokladni obchodu prichytia s kradnutým tovarom a on s tvárou neviniatka povie, že ho vráti a odteraz to už robiť nebude.

Tak to však nefunguje.

Prvou chybou Matečnej je, že hlavného zodpovedného za bujnejúce agropodvody, generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraja Kožucha, nechala vo svojej funkcii. Už vlani v apríli bolo neskoro na jeho odvolanie. Zlyhanie ministerky je o to väčšie, že obaja sa vyvinili a zodpovednosť za Roškovej (a iné) podvody okamžite hodili na troch pracovníkov výskumného ústavu. Evidentne je pritom zodpovedná PPA.

Jeden z tých troch vyhodených pritom dlhodobo, týždne pred vraždou Kuciaka a reportážami Denníka N, písal ministerke listy o systéme dotácií, ktorý má v sebe zakódované riziko podvodov. Tieto podnety tak ako v iných prípadoch Matečná ignorovala. To, že ich odvoláva, sa pracovníci dozvedeli až z jej tlačovky vysielanej naživo v televízii – nepovažovala za potrebné im to dať vedieť sama.

Je takmer isté, že ak by Matečná bezodkladne vyvodila zodpovednosť voči šéfovi PPA a riešila by situáciu poškodených farmárov (namiesto zľahčovania a útokov na nich), tak na Tyršovom nábreží v Bratislave by za ostatný rok nezakempovali dve perepúte traktorov.

Duo Matečná – Kožuch tak pripomína inú nerozlučnú dvojicu, Fico – Kaliňák. Keby sa prvý včas vzdal druhého, možno by to ustál. Takto bude ministerka až do horkého konca čeliť tomu, že kryje človeka, ktorý mal byť dávno preč.

Farmársky Soros a iné vtipy

Ingredienciami pomyselného filmu sú aj konšpirácie. Nejde iba o tradične cholerického Ľuboša Blahu, ktorý si užíva možnosti z „bezpečnej vzdialenosti“ okydávať svojimi bludmi farmárov na Facebooku. Prečo pán poslanec nenabral odvahu povedať to tým chlapom z očí do očí?

Paranoja ovládla aj niektorých novinárov. Keď TA3 v pondelok večer pripravovala živý vstup z nábrežia, uisťoval sa moderátor, či som nablízku, pretože vraj tieto protesty riadim. Pán Bielik, dobre ste ma pobavili. Jedného reportéra preceňujete a stovky farmárov podceňujete.

Ďalšia absurdita: ministerka Matečná úplne nepochopiteľne a lživo v stredu pred rokovaním vlády zaútočila na farmárov a tým aj na premiéra Petra Pellegriniho, ktorý ich päť dní predtým pri osobnom stretnutí v Košiciach na Úrad vlády pozval. Vysvetlime si v troch bodoch, prečo lživo.

Ak by jazda traktora do Bratislavy mala stáť 6-tisíc eur, ako tvrdí ministerka, museli by sa stroje doterigať až odkiaľsi z Magnitogorska alebo z Akťubinska – a nie z Košíc či z Bardejova. Pretože pohonné hmoty ich stáli asi dvadsať krát menej.

Po druhé, František Oravec ani Patrik Magdoško ako dve výrazné tváre týchto protestov nie sú kriminálnici, ako tvrdí ministerka. Prvý je svedkom v zatiaľ neukončenom procese, kde je obvinený jeho príbuzný. A druhý mal pred zhruba siedmimi rokmi verbálny spor kvôli údajne zanedbanej starostlivosti o kone.

Matečnej kriminalizácia lídrov farmárskych protestov je nepochopiteľná o to viac, že ak je tu niekto napojený na kriminálne prostredie, je to jej kamarátka z čias, keď pôsobila ako šéfka Slovenského pozemkového fondu – Ľubica Rošková.

A po tretie, čo je to za argument, že farmári prišli do Bratislavy na drahých traktoroch? Prišlo sem celé spektrum strojov, od „poprdkávajúcich“ obstarožných Zetorov po moderné traktory John Deere. No a? Čo iné majú mať farmári, ak nie traktory, ktorých lízing splácajú? Vyčítala by azda ministerka zdravotníctva protestujúcim lekárom, že majú drahé prístroje?

Mimochodom, návrat traktoristov v sobotu domov sa omeškal – päť strojov museli pre defekt alebo pre technickú poruchu opravovať na ceste.

Vylamovanie otvorených dverí?

Menší farmári pritom zatiaľ tvoria pomerne nesúrodé a chaotické hnutie, akúsi prahmotu občianskej spoločnosti. Občas nedvíhajú neznáme čísla a nevedia tak dôležité veci. O tom, že ich v Košiciach čakal  predminulý piatok premiér Pellegrini, sa dozvedeli až vtedy, keď už tam bol – z rozhlasu, kde to spomínali v správach. Operatívne naskákali na Oravcovej farme v Gyňove do áut. Premiér ich čakal viac ako hodinu.

Nemenej vtipný je aj príbeh hnoja, ktorý vykydli na záver protestu pred ministerstvo a pred sídlo PPA. Viete, kde ho tri dni mali? Zabalený v igelite v Magdoškovom aute na Tyršovom nábreží, pri ktorom nonstop stáli štyria, piati policajti. Keď už sme pri mužoch zákona, treba oceniť ich korektné správanie, aj počas hodinovej blokády pri Moste SNP.

Dobrú prácu odviedli aj mnohé médiá. Napríklad SME, Aktuality či televízia Joj priniesli príbehy doteraz neznámych nespokojných farmárov z celého Slovenska. Nebolo to teda iba samé Magdoško, Oravec, Magdoško, Oravec.

Racionálne argumentovali aj zástupcovia geodetov či lesníkov, k farmárom sa pridala Únia autodopravcov. Aj pod vplyvom týchto protestov prišla iniciatíva My sme les s petíciou na odvolanie ministerky, v čase uzávierky článku ju podpísalo viac ako 33-tisíc občanov. Rozumné bolo, že farmári prestali o nevyšetrenom úmrtí ich kolegu Vladimíra Rybára zo Šamorína hovoriť ako o vražde. Naďalej je totiž v hre verzia, že išlo o samovraždu.

Nie, ozaj už nejde iba o zopár kričiacich manipulátorov, ako sa to naďalej usiluje tvrdiť Matečná.

Ministerka má pritom v jednej veci pravdu – chýba obomi stranami sporu verifikovaný odpočet. Keď prišli farmári vlani v júni do Bratislavy prvýkrát, pripravili pre politikov jedenásťbodové Memorandum o reforme poľnohospodárstva. Podpísali ho zástupcovia opozície, z koalície nikto. Súčasťou druhého protestu malo teda byť vyhodnotenie, čo všetko ministerstvo z ich požiadaviek medzičasom splnilo a na čom sa reálne robí. Pretože inak sa tak trochu prehlbuje chaos.

Farmári, lesníci a geodeti prišli teraz do Bratislavy so štyrmi novými požiadavkami bez toho, aby sa predtým vecnou diskusiou s ministerstvom preukázalo, čo je opodstatnené a čo je iba vylamovaním otvorených dverí, ako tvrdí Matečná.

Inými slovami tým však ministerka priznáva, že mnohé požiadavky farmárov opodstatnené sú. A že veci, ktoré mala robiť už dávno, robí až pod ich tlakom.