Denník N

Čo ma udivilo na farmárskych protestoch alebo Hnoj, ktorý strážili policajti

Jeden z protestujúcich farmárov, František Oravec. Foto N – Andrej Bán
Jeden z protestujúcich farmárov, František Oravec. Foto N – Andrej Bán

Všetko naopak. Farmári odišli a ministerka ostala.

O pár dní to bude presne rok, čo som išiel po vražde Jána Kuciaka na východ a sériou reportáží som opísal fungovanie domácej agrošľachty. Od prvej chvíle až po najnovší protest si pripadám ako vo filme Quentina Tarantina, na ktorý kritika a diváci z neznámych príčin zabudli.

Sled absurdít a historiek z podsvetia sa zdá byť nekonečný, pričom realita je „výživnejšia“ než akýkoľvek fiktívny scenár. Koncom februára 2018 som prišiel na Zemplín, kde som hľadal taliansku, no našiel som najmä slovenskú mafiu (čo neznamená, že tá prvá neexistuje).

Príbehy bitých a okrádaných farmárov, príbehy bývalej poslankyne za Smer Ľubice Roškovej zvanej grófka, ktorá je už podobne ako jej komplic Patrik Šuchta za dotačné podvody obvinená, sa medzičasom stali jedným z naratívov súčasného Slovenska.

Ide o bezprecedentné prepojenie politickej a ekonomickej moci v agrobiznise s personálnymi väzbami na miestnu políciu, prokuratúru a justíciu. O chorom systéme poľnohospodárskych dotácií hovorí generálny prokurátor, farmárom už načúva policajný prezident a dokonca aj premiér. O našskej agrošľachte hovorí bez okolkov aj predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu Ingeborg Grässleová.

Iba jeden človek ostal zaseknutý v kŕči popierania reality – ministerka Gabriela Matečná.

Šéf PPA mal byť dávno preč

Prvá absurdita: Matečnej obrana (v niečom oprávnená, ako si povieme), že veci sa riešia a odteraz už bude všetko fajn a férové, pripomína zákazníka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Protesty farmárov

Teraz najčítanejšie