Denník N

Bez cukru a bielej múky. Päť vecí, vďaka ktorým som sa bežecky zlepšil a stal sa majstrom Slovenska

Beh na 1500 m na tohtoročných halových majstrovstvách Slovenska. Foto – Mirka Muocová
Beh na 1500 m na tohtoročných halových majstrovstvách Slovenska. Foto – Mirka Muocová

Atletike sa venujem už dlhší čas, no posledné dva roky boli o niečo úspešnejšie ako predtým.

Pri zlepšujúcich sa bežeckých výsledkoch ma kolega Michal často nabádal, aby som o sebe a tréningoch napísal aj čitateľom, no veľmi som sa na to necítil. Pri hľadaní výhovoriek som mu však sľúbil, že tak urobím, ak raz vyhrám majstrovstvá Slovenska.

Uplynulý víkend sa mi to v behu na 1500 metrov podarilo – prvýkrát v živote, po 11 rokoch trénovania.

Pri súťažiach na atletickej dráhe nie je zložité zostať realistom. Výhra na Slovensku síce poteší, no keď si porovnám zahraničné výkony na identickej trati, musím objektívne uznať, že zatiaľ nemám ani na európsky priemer. Nehovoriac o svetovom.

Na druhej strane však môžem na základe čísel rovnako objektívne tvrdiť, že som sa za posledné obdobie zlepšil, a s rovnakou istotou viem, že to nebola náhoda.

V bežeckom tréningu aj v netréningových aktivitách som upravil viacero vecí, ktoré mi výkonnostne pomohli. Najvýraznejšie zmeny sa pokúsim zhrnúť v piatich bodoch.

1. Menej je viac

Od septembra 2017 ma začal trénovať Štefan Mereš, ktorý je na stredných tratiach (800 m, 1500 m, 3000 m) jedným z najskúsenejších na Slovensku. Odlišné nastavenie tréningov som spozoroval okamžite, no najviac ma prekvapila ich intenzita. Paradoxne, tréningy boli menej náročné a najčastejším pokynom od trénera bolo, aby som spomalil.

Tréner ma naučil, že práve systematickosť a trpezlivosť sú v tréningu základnými predpokladmi napredovania. Ak sa chcem zlepšiť, telo musím na zmenu pripraviť a nemôžem očakávať, že sa mi to podarí za pár dní.

Nemôžem takisto chcieť, aby som celý rok behal rovnako dobre. Dá sa to iba rovnako priemerne. Efektívnejšie je stanoviť si na jeden rok dva alebo tri konkrétne bežecké ciele a určiť si preteky, ktoré budú pre mňa kľúčové. Ostatné štarty som preto vnímal len ako prípravu a prípadný slabší výsledok bol prijateľnou daňou za lepší výkon v hlavných pretekoch.

Štvormesačnú prípravu na hlavné preteky sme preto začínali dlhšími behmi a úsekmi vo voľnejšom tempe a rýchlejšie tréningy prišli až neskôr.

Ani pri náročných tréningoch som však takmer nikdy nedostal od trénera pokyn, aby som bežal naplno. Podobne benevolentný prístup som dovtedy nepoznal, a hoci som proti nemu najprv protestoval, tréner ma ubezpečil, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Behanie

Radíme športovcom

Teraz najčítanejšie